Zanechal mohutné impulzy
Mikuláš Kopernik pochádzal z významnej poľskej rodiny, bol najmladší zo štyroch detí a rýchlo osirel. Základné vzdelanie získal na katedrálnych školách vo Włocławeku a v Chełme. Na univerzite v Krakove (od roku 1491), neskôr v Taliansku (Bologna, Padova, Rím) študoval právo, medicínu, matematiku i astronómiu a získal doktorskú hodnosť vo Ferrare (1503). Frombork, Olsztyn a Lidzbark sú miesta, v ktorých väčšinou pôsobil.
Jeho rukopis Commentariolus (1509) bol prvým náznakom heliocentrických názorov. Dielo De revolutionibus orbium coelestium (O obehoch nebeských sfér, 1543) výrazne poukázalo na relativitu vzájomného pohybu, vysvetľujúc závislosť pohybov pozorovaných zo zeme, ako následok jej vlastného otáčavého pohybu. Spoznal nezvyčajnú veľkosť i nádheru kozmu: Čo je krásnejšie nad nebo, ktoré obsahuje všetko krásne? Správne tvrdil, že Zem sa otáča okolo svojej osi, Mesiac obieha okolo Zeme a Zem spolu s ostatnými planétami obiehajú okolo Slnka. Podcenil však pomer veľkostí a vzdialeností v slnečnej sústave. Pomerne podrobne spracoval matematickú stránku svojej hypotézy. Uznávané sú aj Kopernikove zásluhy na dobových prístupoch medicíny, politiky a diplomacie, obrany proti križiakom a v razení mincí. V cirkevnej správe bol kanonikom, biskupským tajomníkom, kancelárom kapituly a generálnym administrátorom.
Mikuláš Kopernik bol človekom umu i odhodlania. Celoživotným dielom vzdal hold vede, pravde a humanite. Zanechal mohutné impulzy pre ďalšie pokolenia. Galileo Galilei (ďalekohľadom pozoroval mesiace Jupitera a objavil fázy Venuše), G. Bruno (hviezdy sú slnká, vesmír je nekonečný), J. Kepler (tri zákony pohybu planét), I. Newton (zákony dynamiky a všeobecný gravitačný zákon), J. Bradley (aberácia svetla – potvrdenie pohybu Zeme okolo Slnka), F. W. Bessel (premeranie paralaxy hviezdy) patria k tým, ktorí nielen pochopili veľký odkaz, ale aj potvrdili a doplnili nesmrteľné myšlienky. Mnohé predpoklady, v Kopernikovej dobe nepreukázateľné, zažiarili pomocou prístrojov a meraní v ďalších storočiach. Syntéza ľudskej snahy po pravdivom poznaní a túžby človeka po harmónii s prírodou vrcholí v jedinečnom okamihu, keď rozum i vôľa pochopia tvorivý záblesk svojej doby.
Spomedzi hojných a rozmanitých umení a vied, ktoré v nás budia záľubu a sú pokrmom ľudskej mysle, náleží sa podľa mojej mienky zasvätiť predovšetkým tým z nich a tie pestovať s najväčším zápalom, ktoré sa pohybujú v okruhu vecí najkrajších a najhodnejších poznania. Takými sú vedy, ktoré si všímajú zázračné obraty vo vesmíre a dráhy hviezd, ich rozmery a rozpätia, ich vychádzania a zapadania, aj príčiny všetkých ostatných úkazov na nebi a vysvetľujú nakoniec celé usporiadanie sveta.
Dielo Mikuláša Kopernika je vzrušujúcou kapitolou jedného úseku ľudského poznávania – skúmania postavenia Zeme voči nebu. Nezabudnime na jeho slová: …aby sme, zatiaľ čo chceme prebádať oblasti najvyššie, netrpeli neznalosťou vecí nám najbližších a aby sme, v dôsledku tejto chyby neprisudzovali nebu to, čo patrí Zemi… Úlohou všetkých vied je vzďaľovať človeka od zla, usmerňovať jeho myseľ k väčšej dokonalosti.
Dušan Jedinák
