Už sme boli na Mesiaci, naše sondy pristáli na Marse a zblízka sme si pozreli iné planéty vrátane Pluta. Ďalšou zastávkou by malo byť Slnko. Sny o sonde skúmajúcej obriu guľu ohnivej energie ohrievajúcu našu planétu nedávajú vedcom v NASA spávať už minimálne 60 rokov. Teraz je už ambiciózna misia k Slnku konečne v štádiu finálnych príprav pred štartom. Misiu, ktorá bola pôvodne nazývaná Solar Probe Plus, premenovali na počesť astrofyzika profesora Eugena Parkera. Ako prvý predpovedal existenciu vysokorýchlostného slnečného vetra – prúdu častíc, ktoré Slnko vystreľuje do kozmu. Štart sondy by sa mal uskutočniť budúci rok v júli, pričom sonda Parker Solar Probe by mala v rámci svojej misie vstúpiť do koróny Slnka – oparu okolo okrajov našej hviezdy. Ten môžeme pozorovať počas úplného zatmenia Slnka. Sonda veľkosti auta sa k Slnku priblíži viac než akýkoľvek doterajší ľudský výtvor. Jej rýchlosť presiahne 720-tisíc kilometrov za hodinu, pričom k povrchu Slnka sa nakoniec priblíži na vzdialenosť menej než 6,4 milióna kilometrov a dostane sa do koróny, kde teploty presahujú 1 400 °C. To sa síce môže zdať ako úctyhodná vzdialenosť, no keby boli Slnko a Zem od seba vzdialené len jeden meter, sonda by sa k Slnku priblížila na štyri centimetre.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
