Poznáme ich všetci. Malé živočíchy s množstvom nôh, ktoré sa objavia, ak nadvihneme kameň, kôru alebo tlejúce lístie na zemi. Ak ujdú rýchlo, sú to stonožky, ak pomaly a ťažkopádnejšie, ide o mnohonôžky.
Mnohonôžky (Diplopoda) sú malé článkonožce rozšírené takmer po celom svete. Aj na Slovensku môžeme pozorovať veľké množstvo druhov. Už z ich názvu je zrejmé, že majú väčšie množstvo nôh. Pravdepodobne najviac, až 375 párov, ich má mnohonôžka obrovská (Spirostreptis seychellarum), ktorá žije na Seychelských ostrovoch, neďaleko Madagaskaru. Naše mnohonôžky ich majú oveľa menej. Spočítať ich všetky nie je veľký problém, ak ovládame násobilku.
Viditeľné rozdiely
Mnohonôžky aj stonožky (Chilopoda) majú podlhovasté telo, ktoré sa delí na hlavu a článkovaný trup. Na prvý pohľad si ich môžeme pomýliť, ale pri bližšom preskúmaní zistíme, že sú naozaj odlišné. Na rozdiel od stonožiek, ktorých telo je vždy sploštené, mnohonôžky ho majú v priereze okrúhle. Viditeľný rozdiel je tiež v počte nôh. Kým stonožky majú na každom článku len jeden pár nôh, ktorý vyrastá po strane tela, mnohonôžky majú na článku dva páry rastúce na spodnej strane. Aj táto odlišnosť spôsobuje, že stonožky sú rýchlejšie a obratnejšie, čo vyhovuje ich dravému spôsobu života, v porovnaní s pomalými a skôr nemotornými mnohonôžkami, živiacimi sa rastlinnou potravou. Stavbu tela však majú všetky mnohonôžky rovnakú. Na guľatej hlave majú jeden pár kratších tykadiel, jednoduché oči, hryzadlá a jeden pár čiastočne zrastených čeľustí. Počet nôh závisí od počtu článkov, pričom prvé štyri články, ani predposledný článok nohy nemajú. Mnohonôžky dýchajú vzdušnicami (tracheami), ktoré tvorí sieť dutých trubičiek rozvetvených po celom tele. Vzdušnice vyúsťujú z tela von pri nožičkách.
Gigant medzi mnohonôžkami
Mnohonôžky sú nočné živočíchy, žijú väčšinou vo vlhkom prostredí, pod pňami, klátmi dreva a kameňmi. Na svete existuje asi 10 až 12 tisíc druhov. Líšia sa len počtom článkov, a teda veľkosťou. Kým najmenšie majú asi 3 mm, najväčšia dorastá do dĺžky až takmer 40 cm. Ide o najväčší tropický druh mnohonôžku obriu (Archispirostreptus gigas), žijúcu vo východnej Afrike. Má čierne sfarbenie a dožíva sa 5 až 7 rokov.
Premyslená obrana
Ak chceme mnohonôžku pozorovať zblízka, musíme byť veľmi trpezliví. Jej telo je opancierované a tvrdé, tvorené chitínom a prestúpené uhličitanom vápenatým. Keďže mnohonôžka nepatrí napriek počtu nôh medzi rýchlych bežcov a nedokáže nepriateľovi utiecť, musí sa brániť pred nebezpečenstvom inak. Dokáže sa stočiť do klbka, mäkké bruško s nohami si chráni vnútri a nepriateľovi nastaví tvrdý pancier na chrbte. Spôsobom obrany je zaujímavá mnohonôžka zapáchavá (Unciger foetidus).
Okrem panciera používa na záchranu svojho života obranné žľazy, ktorých vývody sú viditeľné voľným okom ako dlhý dvojitý rad čiernych bodiek. Ak aj prirodzený nepriateľ na túto mnohonôžku zaútočí a chytí ju, pretože sa nestihne stočiť do klbka, stisnutím jej tela vypudí jedovatý a zapáchajúci sekrét. Tento jed v plynnom aj tekutom skupenstve obsahuje podľa výskumov dostatok kyseliny kyanovodíkovej, kyselinu octovú a mravčiu, fenoly a ďalšie látky a prinúti útočníka svoju korisť pustiť. Podobne sa správa aj štrnásť milimetrov dlhá mnohonôžka malá (Leptophyllum nanum) patriaca do čeľade Iulidae. Tá sa pri dotyku nebráni stočením do klbka takmer vôbec, ale v zmysle hesla najlepšia obrana je útok, hneď vystrekuje zapáchajúcu látku. Človeku táto látka neublíži, ale citlivým a alergickým ľuďom môže spôsobiť menšie kožné problémy a nemala by sa dostať do oka.
Vie, ako na seba upozorniť
Rozmnožovanie mnohonôžok má svoje čaro. Samička utiahnutá vo vlhkom prostredí vydáva zvukové signály. Tykadlami bubnuje o suchý list alebo iný podklad. Samček síce nemá uši, ale počúva záchvev vzduchu z otrasov pomocou zmyslového orgánu na tykadlách. Pri zblížení partnerov samček chytá a overuje si správnosť spoločného druhu pomocou druhého páru nôh, ktoré v tomto prípade majú hmatovú funkciu. Na tykadlách sa nachádzajú aj hmatové receptory. Samček má pohlavný orgán za druhým párom nôh. Odtiaľ presunie spermatofor (guľku zo spermiami) na gonopódy, vonkajší kopulačný orgán v osobitných vačkoch na siedmom článku, v mieste zakrpatených nôh. Pri samotnom akte rozmnožovania sa samček snaží posunúť svoje gonopódy naplnené spermiami do zvláštnej samičej semennej schránky spermathece. Samička si tu môže spermie uchovať živé a vajíčka klásť až rok po poslednom párení. Mnohonôžka prichádza na svet z vajíčka ako biela, slabá, veľmi krehká. Má len sedem článkov a tri páry nôžok. Postupne, ako rastie, zvyšuje sa počet nôh. Počas života sa niekoľkokrát zvlieka a po poslednom zvliekaní, ktorému hovoríme anamorfóza, sa stáva dospelou. Medzi mnohonôžkami prevláda pohlavný dimorfizmus, samček sa farebne líši od samičky. Možno najkrajšou je mnohonôžka ozdobná (Mastigona bosniensis), ale výraznejšie rozdiely medzi pohlaviami môžeme vidieť aj u plochule podhorskej (Polydesmus denticulatus).
Bežci na krátke trate
Stonožky (Chilopoda) sú oproti ťažkopádnym mnohonôžkam rýchlymi bežcami na krátke trate. Možno aj preto, že nenesú na chrbte ťažký pancier a ich mäkké, veľmi ohybné telo, je zložené z viacerých článkov. Každý článok nesie jeden pár kráčavých nôh. Počet párov môže byť od 15 až do 177, podľa jednotlivých druhov. Vždy je to však nepárne číslo. Na hlave majú dlhšie tykadlá a oči. Každý druh v prírode farebne vyniká, môžeme vidieť žlté, žltohnedé, hnedé aj červenohnedé stonožky. Hlava a posledný článok tela však bývajú iné ako zvyšok tela, často pestro sfarbené. Stonožky sú dravé a ulovenú korisť usmrcujú jedom. Ich dravosť sa prejavuje už na začiatku ich života. Samička asi mesiac po oplodnení znesie 30 až 100 vajíčok. Ak sa vyliahne veľa mláďat naraz, začnú sa napádať a požierať navzájom. Zostanú len tie najsilnejšie, ktoré pokračujú vo vývine a dospievajú až po dvoch rokoch.
Bez možnosti úniku
Stonožka ucholaková (Lithobiu forficatus) patrí do radu behaviek (Lithobiomorpha) a je veľmi aktívna najmä večer, keď sa vyberá na lov. Hmyz, ktorým sa živí, neloví koncovými ucholakovými kliešťami, ale silnými, krátkymi hryzadlami, ktoré nájdeme na brušnej strane prvého trupového článku. Tieto hryzadlá sú premenené prvé nôžky, tzv. hryzadlové nôžky. Na ich špičke ústi jedová žľaza. Sú to nebezpečné zbrane pre drobné živočíchy, pretože stonožky nimi pevne uchopia korisť a pricviknú ju ozubenými čeľusťami s dovnútra ohnutým háčikom bez možnosti úniku. Zároveň sa do koristi vylúči cez hryzadlové nožičky jed. A načo má teda stonožka ucholaková chvostové kliešte? Pri behu, aj pri pokojnej chôdzi ich má voľne zložené smerom k sebe. Ak sa však za jej chrbtom začne niečo odohrávať, stonožka bojuje proti nepriateľovi roztvorenými, zahrotenými príveskami, aj zadnými nohami na poslednom článku. Hryzavička útočná (Cryptops anomalans) patrí do radu hryzaviek (Scolopendromorpha). Je to útočná stonožka s 21 pármi nôh, pričom posledný pár je hrubší, mohutnejší, s tŕňmi. Tieto nohy slúžia na chytanie koristi a pri jej zovretí do seba zapadnú ako čepeľ noža do rukoväte. Hmyz tak nemá možnosť úniku. Pri usmrtení koristi používa prudký jed. Do tohto radu patrí aj skolopendra obrovská (Scolopendra gigantea). Je veľmi jedovatá a dokáže uloviť a zožrať hoci dospelú myš. U nás sa nevyskytuje, žije v Južnej Amerike a na niektorých tropických ostrovoch.
Dážďovky v ohrození
Asi najkrajšia stonožka je zemovka žltkastá (Clinopodes flavidus). Pri dopade svetla mení farbu cez všetky teplé žltooranžové, ružové, purpurové až do fialova. Zemovka môže mať až 73 párov nôžok. Pomocou dlhých nitkovitých tykadiel vyhľadáva dážďovky. Svoju dĺžku využíva na to, aby klzké telo dážďovky niekoľkokrát ovinula. Zemovka svoju korisť znehybní miernou dávkou jedu, ale hneď ju neusmrtí. Ku koristi sa potom vracia a postupne ju vyžiera. Nie je taká rýchla ako ostatné druhy stonožiek, ale pri pohybe sa hadovito vlní a ak potrebuje rýchlo zmeniť smer, tak cúva.
Napriek tomu, že svet mnohonôžok a stonožiek nie je na prvý pohľad lákavý, krásny a farebný ako svet motýľov, lienok či vážok, ich život je zaujímavý a stojí za to ho spoznávať.
Ivan Kňaze
Ilustrácia Marcela Pekarčíková
Foto autor
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
