Olympiády boli vždy viac než len športová súťaž. Atléti na nej predvádzajú to najlepšie, čo dokážu. Potrebujú však aj špičkové vybavenie, ich výkony musia byť presne zmerané a čo najväčší zážitok si vyžadujú aj diváci.
Hostiteľská krajina sa snaží, aby práve tie jej hry vošli do histórie aj ako najlepšie zorganizované a najmodernejšie. Olympijské hry tak bývajú oslavou starovekých tradícií, súčasne však aj prehliadkou najmodernejších technológií.
Duch doby
Duch doby sa nezaprie: organizátori letných olympijských hier 2024 v Paríži sľúbili najnovšie technológie a ústredným heslom je umelá inteligencia (AI). Tá analyzuje výkony športovcov a poskytuje im údaje v reálnom čase, umožňuje 360-stupňové vysielanie prenosov v ultravysokej kvalite a popritom pomáha napríklad aj s donáškou jedla.
Starovekí Gréci, ktorí trvali na tom, aby atléti na olympijských hrách trénovali a pretekali nahí – pre estetiku ľudského tela aj pre etiku športového zápolenia –, by nevychádzali z údivu. Súčasní atléti majú k dispozícii nositeľné doplnky vybavené biometrickými senzormi, ktoré sledujú životné funkcie, svalovú aktivitu a biomechaniku. Inteligentné náramky či hodinky merajú krvný tlak a hladiny kyslíka v krvi, zariadenia GPS a akcelerometre sledujú pohyby športovcov a ich rýchlosť, nositeľné teplomery monitorujú teplotu pokožky, aby odhalili skoré príznaky problémov súvisiacich s teplom. Biomechanické senzory vyhodnocujú biomechanické parametre, ako sú chôdza, kolísanie tela a údery chodidiel o zem, inteligentné fľaše a nositeľné hydratačné senzory monitorujú príjem tekutín a hladinu elektrolytov.
Inteligencia
Údaje z nositeľných zariadení sa prenášajú na cloudové platformy, kde ich analyzuje AI. Tieto modely sa trénujú na veľkých súboroch údajov, aby mohli identifikovať vzory a odhaľovať riziká zranení či chorôb. Umelá inteligencia upozorňuje na chyby v tréningových programoch atlétov, napríklad pri nesprávnom zaťažovaní niektorej časti tela, opakovaných nárazoch či úderoch a pod. To všetko je ušité na mieru, aby výsledky zodpovedali veku, fyzickým danostiam, kondícii a skúsenostiam každého jednotlivého pretekára.
Pri pohľade na športovcov vybavených inteligentnými náramkami, hodinkami, fľašami a páskami prilepenými na rôznych častiach tela by užaslo staroveké publikum (a možno nielen staroveké). Pohľad na lekárov sledujúcich počítačové analýzy výkonov atlétov by fascinoval zakladateľa športovej medicíny Herodikosa zo Selymbrie (5. storočie pred n. l.). Herodikos považoval zlé zdravie za dôsledok nerovnováhy medzi stravou a fyzickou aktivitou, a preto odporúčal prísnu diétu, stálu fyzickú aktivitu a pravidelný tréning. Aj vďaka nemu boli na hrách vždy prítomní lekári. Pravda, odkázaní boli iba na tie údaje, ktoré o sebe prezradili samotní atléti, a jediná inteligencia, na ktorú sa mohli spoľahnúť, bola tá ich.
