Súčasný hmyz spôsobuje nebývalú mieru poškodenia rastlín aj napriek tomu, že jeho množstvo klesá. Vedci z Wyominskej univerzity porovnávali poškodenie rastlín hmyzom z modernej doby s poškodením fosílnych listov z obdobia neskorej kriedy spred 67 miliónov rokov. Naša práca preklenuje prácu tých, ktorí používajú fosílie na štúdium interakcií rastlín a hmyzu v hlbokej minulosti, a tých, ktorí takéto interakcie študujú v modernom kontexte s čerstvým listovým materiálom, vysvetľuje vedúca výskumu Lauren Azevedo-Schmidtová. Podľa nej je rozdiel v poškodení hmyzom medzi moderným obdobím a fosílnym záznamom zarážajúci.
Vedci skúmali fosílne listy z wyominských nálezísk s poškodeniami spôsobenými hmyzom z kriedy až pleistocénu a porovnávali ich s listami z moderných lesov. Zistili výrazný nepomer, ktorý podľa nich možno vysvetliť ľudskou činnosťou. Veľký vplyv majú najskôr otepľovanie klímy, urbanizácia a šírenie inváznych druhov. Predpokladáme, že človek ovplyvnil frekvenciu a diverzitu poškodenia hmyzom v moderných lesoch, pričom k najväčšiemu vplyvu človeka došlo po priemyselnej revolúcii, vysvetľujú v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences. Pravdepodobnosť poškodenia hmyzom pri herbárových exemplároch zo začiatku 20. storočia bola o 23 % vyššia ako pri exemplárov zozbieraných na začiatku 20. storočia, čo podľa vedcov súvisí s otepľovaním klímy.
Zo stránky Phys.org spracovala BP
