Tajomstvá írskej mohyly Newgrange, ktorá je staršia než 5 000 rokov, sú odhalené iba čiastočne. Archeologický prieskum na mohyle a v jej okolí v posledných desaťročiach priniesol mnoho dôležitých objavov. My sme sa očami geofyziky pokúsili odhaliť záhady jej nezrekonštruovanej časti a nájsť tak tajomnú komnatu.
Geofyzika je vedná disciplína, ktorá spája geológiu a fyziku. Na základe meraní rôznych fyzikálnych vlastností dokáže určiť, čo sa skrýva pod zemou – horniny, dutiny alebo voda… V archeológii má geofyzika veľký význam, pretože ide o neinvazívny prieskum – bez vŕtania či vykopávania a ničenia historickej pamiatky. Pri prieskume na mohyle Newgrange boli použité dve geofyzikálne metódy: gravimetria, pri ktorej sa meria tiažové pole Zeme, a meranie georadarom, ktorý do Zeme vysiela elektromagnetické vlny a registruje ich odraz od podpovrchových objektov.
Ako sa meralo
Pomocou gravimetrov sme zaznamenali tiažové pole, v ktorom sa prejavujú aj veľmi malé zmeny – prejavy dutín ukryté v mohyle. Gravimetrické merania sú založené na veľmi jemnej pružinke, ktorá sa pri väčšom tiažovom zrýchlení naťahuje a pri menšom zasa sťahuje. Táto pružinka je však citlivá aj na iné vonkajšie faktory, napríklad slapové sily (spôsobené pohybom Mesiaca a Slnka), pôsobenie vonkajšej teploty či silného vetra. Práve vietor na mohyle nám počas meraní spôsoboval veľké problémy, museli sme si vytvárať zábrany, aby vietor naše merania neovplyvňoval. Ani zábrany však nie sú dokonalé, pretože pri vetre sa trasie aj celá mohyla. Gravimetria naznačila prítomnosť podpovrchového oslabenia v štruktúre mohyly, ktoré by mohlo súvisieť s hľadanou komorou.
Georadar, ktorý používa druhá metóda, vyzerá ako sane alebo kosačka. S georadarom prechádzame po profiloch a výsledkom býva obrázok s odrazenými elektromagnetickými vlnami. Vlny sa odrážajú od objektov pod povrchom – napríklad od zvyškov múrov, dutín alebo väčších kameňov. Pre správne nastavenie prístroja sme najprv merali na zrekonštruovanej časti mohyly. Vďaka známej komnate sme vedeli, aký prejav očakávať od tej hľadanej. Ťahať kosačku hore mohylou nebola žiadna zábava. Okrem kopca nám merania sťažoval aj hrboľatý terén, pre ktorý prístroj nadskakoval. Vďaka georadarovým meraniam sme mohli presnejšie určiť, ako vyzerá porušená zóna ukrytá v mohyle a či sa jej tvar zhoduje s prejavom komory.
Našli sme tajomnú komnatu?
Geofyzikálne metódy je najlepšie kombinovať, pretože každá má určité obmedzenie a nemusí stačiť pri identifikácii podpovrchových objektov. Na mohyle Newgrange sme použili dve metódy, ktoré sú pri archeologickom prieskume overené. Aj pri naozaj náročných meraniach sme vďaka metódam dokázali povedať, že sa pod povrchom mohyly naozaj niečo nachádza. Napriek tomu sme neboli schopní s istotou potvrdiť prítomnosť tajomnej komnaty, o ktorej miestni obyvatelia snívajú. Stavba mohyly bola totiž v priebehu tisícročí natoľko porušená, že sa nedá jednoznačne určiť, či je jej vnútorná stavba deformovaná dôsledkom prirodzeného prepadnutia alebo existenciou komnaty. Naša práca však nezostane nepovšimnutá – výsledky meraní sa dostali do dokumentárneho filmu, ktorý zaznamenáva naše úsilie a snahu odhaliť tajomstvá tejto 5 200-ročnej mohyly.
Text a foto RNDr. Ema Nogová, PhD.
Ústav vied o Zemi SAV, v. v. i.
Článok vznikol v spolupráci s platformou Mladí vedci SAV.
