Čo spôsobuje sucho? Ako prebieha monitoring, vďaka ktorému vieme včas zareagovať a minimalizovať jeho prípadné škody a negatívne vplyvy? Tejto téme bude venovaná októbrová Veda v CENTRE, ktorá sa uskutoční vo štvrtok 27. októbra 2022 o 17.00 h v Univerzitnej knižnici v Bratislave na Ventúrskej ulici 11. Hosťami vedeckej kaviarne budú Katarína Mikulová a Jana Poórová.
Jedným z environmentálnych problémov, ktoré mnohé krajiny v súčasnosti riešia, je sucho. Prichádzame o podzemnú vodu, bojujeme s nedostatkom závlahy a deficit vody ohrozuje našu faunu aj flóru.
Sucho na rozdiel od búrky, silného vetra alebo povodne nevzniká zo dňa na deň alebo z hodiny na hodinu. Jeho nástup je pomalý, pozvoľný, možno až nenápadný, rovnako ako jeho doznievanie. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že sucho je charakteristické nedostatkom povrchovej a podzemnej vody, a to v tokoch, pôde, rastlinách alebo atmosfére. Podľa toho rozlišujeme meteorologické, pôdne, hydrologické, prípadne socioekonomické sucho.
Primárnou príčinou sucha je nedostatok zrážok za určité obdobie, no často nie je jediným činiteľom, ktorý ho spôsobuje. Na výskyt a prehĺbenie sucha vplývajú aj evaporačné podmienky, a to najmä vlhkosť vzduchu, slnečný svit, rýchlosť vetra alebo fyzicko-geografické charakteristiky a hydrogeologické vlastnosti územia. To všetko formuje hydrologický režim vodných zdrojov, ako napríklad sklon terénu, lesnatosť, geologickú štruktúru podložia, ale aj druh a stav pôdy.
Riziko výskytu období sucha na území Slovenska sa s postupujúcou zmenou klímy bude zvyšovať. Aby bolo možné včas zareagovať a patričnými opatreniami minimalizovať škody, ktoré s výskytom sucha priamo či nepriamo súvisia, je nevyhnutné jeho možný vznik a následný vývoj na území Slovenska systémovo a systematicky monitorovať. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) monitoruje meteorologické, pôdne a hydrologické sucho. Sleduje vývoj podmienok ovplyvňujúcich vznik sucha a informuje o jeho začiatku a vývoji z hľadiska klimatických prvkov. Monitoring je dôležitý nielen preto, aby nás sucho neprekvapilo, ale aj preto, aby sme vedeli operatívne na jeho výskyt zareagovať.
Informácie o suchu v pôde a jeho prejavoch na plodinách a lesných porastoch na celom Slovensku pomáha získavať pracovníkom SHMÚ široká sieť dobrovoľníkov z radov poľnohospodárov a lesníkov. Takáto spolupráca odborníkov a verejnosti pri riešení vedeckého problému sa nazýva občianska veda. Vedcom poskytuje možnosť pokryť rozsiahle územia a zozbierať tak viac údajov, občanom – dobrovoľníkom zasa umožňuje naučiť sa niečo nové a prispieť k rozvoju poznania v oblasti, ktorá ich zaujíma.
Záznam z prednášky bude neskôr dostupný na YouTube CVTI SR. Ak vás táto téma zaujala, otázky k nej môžete posielať do 26. októbra 2022 na e-mail vnd@cvtisr.sk.
Mgr. Katarína Mikulová, PhD., pracuje ako vedeckovýskumná pracovníčka Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave v odbore klimatologická služba. Venuje sa najmä úlohám v oblasti aplikovanej a technickej klimatológie, kontrole kvality a homogenizácie údajov a využitiu geografických informačných systémov v klimatológii. Podieľala sa na riešení niekoľkých národných a medzinárodných vedeckých projektov. Tím riešiteľov projektu DriDanube – Riziko sucha v Dunajskom regióne, kde bola projektovou manažérkou, získal Cenu ministra životného prostredia SR za rok 2019. Je autorkou a spoluautorkou mnohých vedeckých a odborných článkov, publikácií a štúdií, medzi ktoré patrí aj Klimatický atlas Slovenska, Atlas Tatier či monografia Hydrologické sucho na Slovensku a prognóza jeho vývoja.
Ing. Jana Poórová, PhD., ukončila v roku 1985 štúdium na Katedre vodnej stavby a vodného hospodárstva Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Ihneď po skončení nastúpila do Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave, na úsek hydrológie, kde pôsobí až doteraz, od roku 2005 aj ako jeho riaditeľka. V roku 2007 ukončila doktorandské štúdium v oblasti vodnej bilancie. Celý profesijný život sa na SHMÚ venuje hydrológii a vodnému hospodárstvu, najmä aplikovanej hydrológii vrátane prevádzkovej a výskumno-vývojovej činnosti v oblasti monitorovania a hodnotenia vôd na národnej a medzinárodnej úrovni. Je členkou Slovenského výboru pre hydrológiu v rámci IHP UNESCO ahydrologickou poradkyňou stáleho zástupcu SR pri WMO. Pravidelne ju prizývajú do rezortných a medzirezortných odborných pracovných skupín súvisiacich sochranou vôd a celkovo životného prostredia. Vposledných rokoch sa venuje najmä bilancii vodných zdrojov, hodnoteniu sucha a nedostatku vody.
