Na Paneurópskom cestnom koridore medzi Budapešťou a južnou Dalmáciou vyrástlo množstvo nových tunelov a mostov. Mosty Studenčica a Trebižat v Bosne a Hercegovine premostili hlboké údolia aj vďaka vylepšenému spôsobu letmej betonáže.
Európska cesta E73 je dlhá 702 km a jej úsek A1 je dôležitou komunikáciou na území Bosny a Hercegoviny, keďže spája jej severnú časť s Jadranským morom. Dva zaujímavé mosty na tejto trase, Studenčica a Trebižat, preklenujú údolia blízko mesta Čaljapina. Stavebné firmy použili na ich výstavbu letmú betonáž a dosiahli tým zníženie doby výstavby nosnej konštrukcie.
Bez pevného lešenia
Dĺžkou 555 m medzi oboma krajnými oporami a výškou 81 m ponad údolie je most Studenčica, dlhším a vyšším z oboch mostov. Jeho hornú stavbu tvoria dve nosné komorové konštrukcie, každá široká 12,4 m, ktoré sú umiestené na piatich pilieroch. Menší most Trebižat je dlhý 365 m, má maximálnu výšku nad údolím 59,5 m a stojí na troch pilieroch. Pevné lešenie pri stavbe oboch mostov nahradili betonárske vozíky na konzolovú letmú betonáž: osem vozíkov na moste Studenčica a dva na moste Trebižat. Vozíky zabezpečili bezproblémový a rýchly postup letmej betonáže nosnej konštrukcie v značnej výške nad údolím.
Mostné piliere
Betónové piliere oboch mostov stavali pomocou šplhavého debnenia, ktoré pomáhal zdvíhať vežový žeriav spolu s rámovým debnením. Pri práci sa prísne dodržiavala plánovaná presnosť, tvorivosť i bezpečnostné opatrenia, pretože celá sústava debnenia sa vysúvala až do výšky 81 m nad terénom. Po vybetónovaní pilierov do predpísanej výšky a vybetónovaní ich hlavicovej časti sa začalo s osadzovaním betonárskych konzolových vozíkov.
Nosná konštrukcia, špeciálny postup
Obmedzený pracovný priestor na hlaviciach pilierov si vyžiadal špeciálne riešenie na umiestnenie betonárskych vozíkov. Keďže tieto mali hmotnosť približne 80 ton, museli štartovať symetricky oboma smermi od piliera, ale nebol priestor na začiatočné osadenie oboch vozíkov. Vďaka presným výpočtom však mohol jeden z betonárskych vozíkov štartovať skôr. Presne sa vypočítalo jeho posunutie tak, aby sa získal priestor na osadenie a štart druhého vozíka. Až po jeho osadení sa vytvoril rovnovážny stav pre obe protismerné konzoly v letmo budovaných poliach. Na moste Studenčica pracovalo celkove osem vozíkov a používali sa naraz na viacerých pilieroch. Napriek začiatočným odkladom so špeciálnym riešením stavebných prác most dokončili v predpokladanom termíne v roku 2015.
Ing. Juraj Reska
foto SkyscraperCity.com
