Ľudia vykonávali operácie mozgu – alebo aspoň vŕtali diery do lebiek jeden druhému – už tisícročia. Ako však získali prax? Nová štúdia analyzujúca nádherne vyvŕtanú dieru do lebky 5 000-ročnej kravy naznačuje, že zrejme zdokonaľovali svoje zručnosti na zvieratách. Predmetná hovädzia lebka sa našla na neolitickom nálezisku vo francúzskom Champ-Durand, asi 40 kilometrov od pobrežia Atlantického oceánu, ktoré bolo dôležitým uzlom pre obchod so soľou a dobytkom 3 400 – 3 000 rokov pred n. l. Vedci si pôvodne mysleli, že lebečnú dieru spôsobila traumatická rana od inej kravy, no iní za tým videli prácu ľudskej ruky. Aby zistili, či za to boli zodpovední pradávni ľudskí chirurgovia, vedci porovnali diery v kravskej lebke s dierami v dvoch ľudských lebkách z Francúzska, datovaných do toho istého obdobia. Z dlhých rovných rezných rán bolo jasné, že ľudské lebky podstúpili nejaký druh primitívnej operácie mozgu. S pomocou kombinácie silného mikroskopu, lupy a 3D rekonštrukcie výskumníci hľadali znaky, ktoré by prezrádzali zámerné sekanie do kravskej lebky. Dlhé, paralelné značky obklopujúce dieru a stopy škrabavého pohybu sa zhodovali so znakmi nájdenými okolo otvorov v ľudských lebkách. Nie je jasné, či krava bola živá alebo mŕtva, keď sa operácia uskutočnila, ale ak bola nažive, zviera dlho nežilo, lebo jeho lebka nevykazuje nijaké známky uzdravenia, napísal Fernando Ramirez Rozzi z francúzskeho Národného centra pre vedecký výskum pre Scientific Reports.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
