Divadlo odráža život ako zrkadlo, ktoré môžu jeho tvorcovia ľubovoľne natáčať, deformovať či zaostrovať, a tým podávať svoju osobnú správu o stave sveta. Divadelné budovy podliehajú rovnakým pravidlám.
Divadelná budova nie je iba obal, ktorý raz za večer naplní obsahom divadelné predstavenie. Je súčasťou všetkých predstavení. Na jednej strane je zameraná na podporu zážitku divákov z predstavenia, na druhej strane slúži aj estetike typickej pre umenie danej kultúry. Dizajn divadla teda súvisí s technickými požiadavkami žánru, ale odráža aj jeho filozofiu.
Staré tradície
Divadlo patrí k fenoménom, ktoré sa objavili na viacerých miestach sveta nezávisle od seba. Svoje vlastné tradície pestovali národy v Európe, ale formálne či rituálne divadlo poznali aj vo východnej Ázii, v Afrike, na Blízkom východe či v Amerike pred príchodom Európanov. O mnohých z týchto tradícií v súčasnosti už veľa nevieme, keďže na prelome letopočtov sa už v starovekom svete prejavil vplyv gréckeho antického divadla, ktorý napokon celkom prevážil.
Prvé divadelné priestory možno podľa encyklopédie Britannica nájsť pri štyroch minojských palácoch na ostrove Kréta. Najstarší z nich pochádza z roku 2000 pred n. l., najmladší mohol byť postavený 700 rokov pred n. l. Kamenná stavba pod holým nebom má dve krídla v tvare písmena L s obdĺžnikovým pódiom. V mieste, kde sa obe krídla stretávajú, bol štvorcový priestor – možno galéria pre urodzených divákov, keďže ostatní stáli na nízkych schodoch krídel. Kapacita divadla sa odhaduje na 500 ľudí. O tom, čo sa v týchto priestoroch dialo, nie je nič známe, podľa odborníkov však majú určité spoločné črty s najstaršími divadlami na pevninskom Grécku.
Z trhoviska na kopec
O divadle ako umeleckej forme možno s istotou hovoriť až od roku 534 pred n. l., keď v Aténach po prvý raz udelili cenu v súťaži za tragédiu. Ocenený autor Thespis svoje dielo neuvádzal v budove: prvé predstavenia gréckeho divadla prebiehali na aténskej agore, len s dočasnými drevenými tribúnami pre divákov a s javiskom, ktoré zaberalo časť plochy trhoviska. Divadlá pod holým nebom, postavené o niekoľko desaťročí neskôr v Argose a Thorikose, mali už stále hľadisko – rady sedadiel na úbočí kopca a obdĺžnikové javisko na jeho úpätí. Sedadlá tvorili mnohouholník okolo javiska v tvare písmena U. Scéna poskytovala hrací priestor aj priestor pre javiskové stroje na objavovanie sa alebo miznutie hercov z javiska a na vysúvanie scény na plošine zvnútra stavby.
Dionýzovo divadlo (325 pred n. l.) malo už hľadisko polkruhového tvaru. Sedadlá sa tiahli v mnohých úrovniach do svahu kopca. Divadlo, ktoré mohlo pojať viac ako 17 000 divákov, sa stalo modelom pre divadlá na ďalších 500 rokov. Príkladom tejto klasickej stavby je doteraz zachované divadlo v Epidaure na Peloponézskom polostrove. Zmestilo sa doň 12- až 14-tisíc ľudí a dosiaľ vyniká skvelou akustikou.
Spod strechy do sveta
Gréci nestavali iba amfiteátre pod holým nebom. Periklov Odeon v Aténach postavený okolo roku 440 pred n. l. bol prvým známym krytým divadlom. Tvorila ho štvorcová budova so sedadlami pozdĺž všetkých stien a javiskom v strede. Malo kapacitu 4 000 miest a používalo sa skôr na recitály poézie, hudobné predstavenia a náboženské podujatia než na divadelné predstavenia. V rímskych časoch boli odeóny usporiadané ako zmenšené divadlá pod holým nebom, aby sa vošli do budovy.
Antickí Gréci rozšírili svoju divadelnú tradíciu do východného Stredomoria a až do Indie. Staroindické divadlo ovplyvnilo celú Áziu štýlom predstavení, kostýmami hercov aj inscenačnými konvenciami, najstaršie zachované divadelné budovy v Indii však už vychádzali z gréckych vzorov. Rimania dostali divadlo aj do západného Stredomoria a strednej Európy. Po storočiach stredovekých predstavení na námestiach alebo v ruinách rímskych amfiteátrov sa tradícia divadelných stavieb oživila až v renesancii. Vtedy ich dizajn nadobudol črty, ktoré v podstate pretrvávajú do súčasnosti. V koloniálnych obdobiach sa rozšíril po celom svete, kde ho miestne kultúry buď prevzali, alebo zo svojich vlastných foriem uprednostnili tie, ktoré sa mu najviac podobali.
R
