Podľa odhadov má okolo roku 2030 žiť takmer polovica svetovej populácie (47 % ľudí) v oblastiach s nedostatkom vody. Hoci naše zásoby pitnej vody patria k najväčším na svete, klimatické zmeny sa už môžu aj na Slovensku podpisovať na ich stave a kvalite. Voda bola vždy vzácna a jej cena len porastie.
Starosťou vodárov už dávno nie je len to, ako ľuďom priviesť vodu do domov a použitú odviesť do kanalizácie. Čistenie, recyklácia, ochrana zdrojov a zásob podzemných vôd sú možno biznisom, ale predovšetkým otázkou vedy a techniky. A nášho prežitia.
Nielen o Bratislave
Vodárenské múzeum Bratislavskej vodárenskej spoločnosti patrí k najmladším technickým múzeám u nás. Bolo založené v roku 2007 a nachádza sa v historickom areáli prvej čerpacej stanice v Bratislave postavenej v roku 1886. V čase postavenia stanice malo mesto približne 50 000 obyvateľov a 1 200 studní, ktoré už nestačili pokryť potrebu pitnej a úžitkovej vody. Čerpacia stanica zásobovala pomocou parných strojov, elektrických generátorov a kotlov celomestský vodovod v Bratislave pitnou vodou z neďalekého vodného zdroja na ostrove Sihoť až do roku 1967. Vtedy sa budova premenila na reprezentačné priestory a teraz v jej niekdajšej elektrickej časti sídli stála interiérová expozícia múzea.
Zbierky vcelku pochopiteľne súvisia v prvom rade s históriou vodárenského systému Bratislavy a okolitého regiónu. Záujemcovia o všeobecnejší pohľad sa tým nemusia nechať odradiť: múzeum sa venuje histórii vodárenstva od 12. storočia po súčasnosť a ponúka ucelený pohľad na kolobeh vody od jej čerpania, výroby i distribúcie cez jej odvedenie a čistenie až po návrat do prírody.
Popri klasických exponátoch (medzi ktorými je napríklad aj časť vodovodného potrubia zo záhrad vo Versailles zo 17. storočia) sú pri vysvetľovaní použité aj trojrozmerné digitálne vizualizácie rôznych historických vodárenských objektov v Bratislave a okolí, mapy či technické nákresy. Súčasťou sú technické pamiatky od častí potrubia, vodovodných uzáverov cez meracie prístroje až po hydranty, rezy studní a čerpadiel.
Expozícia vodárenského systému je otvorená v pracovné dni od 9.00 do 14.00 h. Prehliadku múzea s výkladom alebo ako väčšia skupina je možné objednať vopred e-mailom alebo telefonicky. Vstup je bezplatný. Exkurzie na ostrov Sihoť je možné uskutočniť v pracovné dni v počte 10 – 35 osôb. So záujmom o objednanie exkurzie je potrebné kontaktovať múzeum minimálne 10 dní pred plánovanou návštevou e-mailom. Exkurzie sa vykonávajú iba počas priaznivého počasia. Vodárenská záhrada je otvorená každý deň počas hlavnej sezóny (1. 4. – 31. 10.) v čase od 6.00 do 21.00 h a mimo sezóny (1. 11. – 31. 3.) od 7.00 do 17.00 h. Záhrada, ostrov, tunel Vodárenská záhrada, ktorú múzeum sprístupnilo v roku 2014, dokončila premenu celého areálu na atraktívnu edukatívnu a oddychovú zónu. Park s detskými hojdačkami či preliezačkami, systémom fontán s pitnou vodou a jazierok je prepojený s vonkajšou expozíciou múzea prezentujúcou vodárenské zariadenia (napr. prierezy rôznych potrubí) v prírodnom prostredí. Z Vodárenskej záhrady možno plynulo prejsť k brehom priľahlého Karloveského ramena Dunaja, voda je teda prirodzeným spojovacím prvkom celého areálu. R, foto Lenka Halásová, BVS Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
K múzeu patrí i vysunutá expozícia na neďalekom ostrove Sihoť. Ostrov je chránený nielen ako súčasť priestoru dunajského lužného lesa, ale aj ako významný vodný zdroj. Vďaka geologickému zloženiu pôdnych a podložných vrstiev ostrova je voda ťažená na Sihoti jednou z najkvalitnejších v rámci strednej Európy. Napokon, prvých takmer 70 rokov – do roku 1954 – bola voda zo Sihote dodávaná do Bratislavy aj bez hygienického zabezpečenia, ktoré je v súčasnosti už povinné. Návštevníci múzea tu môžu vidieť prvú elektrickú čerpaciu stanicu postavenú v rokoch 1910 – 1912 v prostredí secesného zámočku, prvú studňu postavenú v roku 1884 a môžu sa prejsť aj tunelom, ktorý vedie z čerpacej stanice popod Karloveské rameno Dunaja.
Slovensko je po susednom Rakúsku druhou krajinou s najväčšími zásobami pitnej vody na svete a len náš Žitný ostrov by podľa odborníkov dokázal pitnou vodou zásobovať viac ako 13 miliónov ľudí. O to viac by sme mali vodu nielen využívať (skutočnosť, že na Slovensku ešte aj splachujeme pitnou vodou, je raritou a možno i barbarstvom), ale aj poznať ju a vedieť ju chrániť.
