Hoci má Španielsko za sebou unikátnu kultúrno-vedeckú históriu, okrem astronomických fajnšmekrov si málokto spomenie na meno nejakého významného španielskeho hvezdára. To však neznamená, že by Španieli nemali radi astronómiu – práve naopak.
Staručká Kráľovská hvezdáreň v Madride (Real observatorio de Madrid), ktorá sa nachádza v širšom centre španielskej metropoly, začala písať svoju históriu v roku 1790. V tom čase boli v tejto lokalite vytvorené dobré podmienky na hvezdársku činnosť. Práca zariadenia bola zameraná na pozorovanie objektov na oblohe a zisťovanie základných meteorologických údajov potrebných pre cestovateľov a námorníkov. Neskôr sa jej činnosť sústredila na systematickú vedeckú prácu v oblastiach solárneho výskumu, fyziky hviezd, nebeskej mechaniky a magnetizmu Zeme. Získané poznatky a údaje sa využívali nielen v astronómii, meteorológii, ale aj v niektorých ďalších oblastiach prírodných vied.
Už dlhší čas je však všetko inak. Postupom času sa markantne zmenili pozorovacie podmienky a negatívne dôsledky polohy takmer v centre mesta, akými sú zlý výhľad, veľa umelého svetla či smog, prestali dávno vyhovovať hvezdárskym potrebám. Realizáciu vedeckých úloh preto od roku 1970 prevzalo nové španielske národné observatórium – Observatorio astronómico de Yebes, ktoré je vybudované asi 50 kilometrov od Madridu v provincii Guadalajara v nadmorskej výške 980 metrov.
Madridská kráľovská hvezdáreň však nezanikla, ale stala sa perfektným astronomickým múzeom, ktoré vlastní a uchováva množstvo cenných historických listín, dokumentov, kníh, máp, rukopisov, unikátnych predmetov, vzácnych prístrojov, astronomických pomôcok a hrdí sa napríklad aj replikou obrovského zrkadlového ďalekohľadu F. V. Herschela z 18. storočia.
Foucaultovo kyvadlo
Prvý exponát, s ktorým sa návštevníci Kráľovskej hvezdárne v Madride stretnú, je Foucaultovo kyvadlo. Je umiestnené vo vestibule hlavnej budovy a hneď upúta pozornosť. Toto pomerne jednoduché zariadenie prakticky dokumentuje rotáciu Zeme okolo svojej osi. Pozostáva z dlhého silného drôtu alebo tenkého oceľového lanka uchyteného vo vysokom strope na kĺbovom závese, dostatočne ťažkého závažia a na podlahe v kruhu po jednotlivých stupňoch rozmiestnených drevených valčekov. Záves so závažím sa v pokoji nachádza v strede kruhu. Princíp kyvadla spočíva v tom, že ku hviezdam a k okolitému vesmíru zachováva stálu rovinu kyvu, ale k predmetom, ktoré sú pevne spojené so Zemou, sa, naopak, vplyvom rotácie Zeme jeho rovina kyvu stáča. Pri rozkývaní kyvadla potom nastáva situácia, že kyvadlo postupne rúca jednotlivé drevené valčeky postavené na podlahe, čím dokumentuje, o koľko stupňov sa jeho dráha vychýlila.
Táto pomôcka je pomenovaná po francúzskom astronómovi a fyzikovi Jeanovi Bernardovi Foucaultovi (1819 – 1868), ktorý v roku 1851 v parížskom Panteóne ako prvý pomocou kyvadla názorne demonštroval rotáciu Zeme.
Text a foto Mgr. Peter Poliak
