Budúce centrá Česka a Slovenska nespájala len kultúrna či jazyková príbuznosť. Prvá konská železnica na európskom kontinente viedla z Prahy do Lánov. Prvá konská železnica v Uhorsku viedla z Bratislavy do Trnavy.
Pozostatky našej prvej koňky, ako bola nazývaná, možno nájsť doteraz v niektorých budovách, ktoré sú technickými pamiatkami. Jej história tiež vysvetľuje, prečo trať z Bratislavy do Trnavy vedie cez každé niekdajšie kráľovské mesto na trase, len Modru obchádza.
Bezpečnejšie od pary
Hoci vozíky na koľajničkách ťahané koňmi poznali baníci už od 15. – 16. storočia, konská železnica ako taká sa začala presadzovať až na začiatku 19. storočia, teda už v čase nástupu parných strojov. Tie však boli na začiatku považované za príliš nebezpečné pre potreby hromadnej dopravy v mestách – výbuchy kotlov boli pomerne častou príčinou tragických havárií. Prvá osobná konská dráha na svete premávala medzi mestami Oystermouth a Swansea vo Walese od roku 1807. Čoskoro nasledovala ďalšia v Gloucestri a na iných miestach. Veľká Británia zaviedla tento druh dopravy ako prvá a patrila aj medzi posledné krajiny, v ktorých kone na železnici pracovali: kone sa na britských železniciach používali pri posunovaní až takmer do konca 60. rokov 20. storočia.
Na spomínanú prvú kontinentálnu konskú železnicu z Prahy do Lánov (1828 – 1831) nadviazala nákladná trať z Českých Budějovíc do Linzu. Vzápätí sa začala budovať prvá parná železnica v rakúsko-uhorskej monarchii, ktorá viedla z Viedne cez Břeclav a Brno do Prahy a neskôr aj cez Břeclav smerom na Ostravu a Krakov. Na túto trať sa napájala prípojka z Gänsendorfu do Bratislavy.
Dve poštové míle
V januári 1839 sa zástupcovia slobodných kráľovských miest Bratislava, Svätý Jur, Pezinok, Modra a Trnava dohodli na vybudovaní železničného spojenia z Bratislavy ďalej na východ. Sedemnásť miestnych veľkostatkárov a obchodníkov založilo spoločnosť Prvá uhorská bratislavsko-trnavská železnica so základným kapitálom 500 000 zlatých. Prvú časť trate Bratislava – Svätý Jur sdĺžkou dve rakúske poštové míle (1 rakúska poštová míľa merala 4 000 siah čiže 7 586 m) otvorili 27. septembra 1840, keď po úseku prešli prvé dva vozne ťahané dvomi pármi koní. Čoskoro nato už boli z Bratislavy od hostinca U zeleného stromu (neskôr Carlton) do Svätého Jura a späť vypravované dva vlaky denne. Za prvých osem mesiacov prepravila spoločnosť na tejto trati 25 132 osôb a 2 572 metrických centov nákladu.
Vláčikom (nie) do Modry
Okrem problémov spojených s budovaním trate cez mokriny svätojurského Šúru našu prvú železnicu ohrozil náhly odpor jedného zo zakladajúcich miest. Modranské autority oficiálne zdôvodnili svoje vystúpenie zo spolku tým, že železnica šíri nemravnosť a hriech – v skutočnosti však skôr podľahli nátlaku miestnych kováčov, kolárov a povozníkov, ktorí sa báli, že prídu o prácu. Modra sa stiahla a trať musela byť nanovo vytýčená tak, aby obiehala pozemky mesta. Keď sa modranský magistrát neskôr spamätal a za opätovné presmerovanie trate cez Modru ponúkal 60 000 zlatých, bolo už neskoro: nová trasa už viedla cez Báhoň. Z piatich kráľovských miest tak zostali spojené iba štyri a vláčikom do Modry sa nik neodvezie… V júni 1846 dosiahla trať Trnavu a v novembri 1846 Sereď, čím získala konečných 63,5 km.
Paradoxne, do súčasnosti sa zachovali budovy z prvého, najstaršieho úseku. Autorom budovy v Bratislave z rokov 1839 – 1840 bol autor celého projektu František Hieronimi – táto budova je aj v erbe bratislavskej mestskej časti Nové Mesto. Budova stanice vo Svätom Jure z roku 1840 je v horšom stave, ale neďaleko novej stanice stojí doteraz. V časoch najväčšej slávy na trati premávalo 22 osobných a 156 nákladných vozňov. Napokon však musela koňka ako málo rentabilná ustúpiť normálnej železnici – v októbri 1872 skončila a o rok neskôr sa na trati objavili parné vlaky.
R, foto Adam Jakub Javůrek
