Vo vedeckých kruhoch sa čoraz častejšie diskutuje o význame lítiovej terapie pri liečbe Alzheimerovej choroby. Lítium sa v súčasnosti používa ako antidepresívum, no má celý rad vedľajších účinkov, preto sa po ňom siaha len výnimočne.
Dr. Claudio Cuello z Katedry farmakológie a liečebnej techniky McGillovej univerzity v Montreale a jeho kolegovia však teraz prichádzajú s nádejným výsledkom. V novej štúdii dokazujú, že keď sa lítium podáva spôsobom, ktorý uľahčuje prechod do mozgu, teda v dávkach až 400-krát nižších, ako sa v súčasnosti podáva pri poruchách nálady, je schopné zastaviť príznaky pokročilej Alzheimerovej choroby, ako sú amyloidné plaky, a obnoviť stratené kognitívne schopnosti. Látka sa však musí podávať enkapsulovaná vo forme mikrodóz, aby čo najlepšie prechádzala bariérou medzi mozgom a zvyškom krvného obehu (hematoencefalická bariéra). Takýmto spôsobom sa lítium dostane do mozgu, pričom sa výrazne nezvyšuje koncentrácia lítia v krvi.
Aj keď je nepravdepodobné, že by akýkoľvek liek napravil nezvratné poškodenie mozgu v klinických štádiách Alzheimerovej choroby, je veľmi pravdepodobné, že liečba mikrodózami enkapsulovaného lítia by mala mať výrazne priaznivé účinky v skorých predklinických štádiách ochorenia, uviedol C. Cuello. Vedci sa domnievajú, že by sa s lítiom už dalo začať začiatočné klinické testovanie, a to na pacientoch so začínajúcou Alzheimerovou chorobou, ale ešte bez vážnejších príznakov, ako aj na ľuďoch, ktorí majú genetické predispozície na Alzheimerovu chorobu.
Zo stránky mcgill.ca spracovala BP
