Najmenšie máloštetinavce, ktoré žijú vo vode, patria do čeľade Naididae a pracovne sa tieto červy nazývajú naidky. Kto ich chce vidieť voľným okom, musí byť veľmi dobrý pozorovateľ.
Na prvý pohľad sa naidky líšia od klasickej predstavy červa. Ich telo je vo väčšine prípadov krátke, valcovité, niektoré druhy majú dokonca oči, čo robí ich hlavu oveľa výraznejšou. Najvýraznejšiu hlavu majú druhy Stylaria lacustris a Ripistes parasita. Majú ju predĺženú do tzv. proboscisu, ktorý vyzerá ako chobot. Naidky majú navyše často v tvári výraz pripomínajúci úsmev. Nedajú sa detailne pozorovať voľným okom, na ich sledovanie potrebujete mikroskop alebo aspoň lupu.
Trochu iné
Ako telá všetkých máloštetinavcov, aj povrch tela naidiek je pokrytý štetinkami, resp. chĺpkami na brušnej aj chrbtovej strane. Málokto vie, že práve umiestnenie, tvar, dĺžka a zakončenie chĺpka, ako aj prítomnosť rôznych typov chĺpkov sú veľmi dôležitým určovacím znakom červov. Naidky majú na spodnej strane tela rozvetvené chĺpky, na chrbtovej strane sú väčšinou dlhé vlasovité a popri nich krátke ihlicovité, ktoré môžu byť rôzne zakončené. Pri rode Dero sp. sa na konci tela vyvinulo tri až päť párov valcovitých alebo lupeňovitých žiabier, pozorovateľných ako malé laloky. Tento orgán sa nazýva terčík a v prípade nebezpečenstva ho jedinec dokáže stiahnuť. Aulobophorus furcatus je nezameniteľný tým, že má na tom istom mieste namiesto jedného páru žiabier dva dlhé výrastky, tzv. vidličku.
Rozmnožovanie
Mnoho druhov sa rozmnožuje nepohlavným spôsobom – paratómiou. Na povrchu tela niektorých druhov možno pozorovať zvláštne, zhustené a mierne zaškrtené články. To sú miesta, kde dochádza k pučaniu a vzniku dcérskeho jedinca, ktorý je v skutočnosti jeho klonom. Materský jedinec tomu obetuje zadnú časť tela, a tak má dcérsky jedinec priestor sa vyvíjať. Predtým, než dôjde k jeho oddeleniu, vyvinú sa mu takmer kompletne všetky orgánové sústavy. Samozrejme, aj pri naidkách nájdeme niekoľko druhov rozmnožujúcich sa pohlavne. Pri obrúčkavcoch (Annelida) je každý druh hermafrodit, teda nesie samčie aj samičie pohlavné orgány a bunky. Podobne ako pri väčšine červov, aj pri naidkách je v poradí prvá za hlavou samičia pohlavná sústava, ktorej hlavná časť sa nazýva spermatéka. Tam jedinec prijíma a uskladňuje spermie iného jedinca na oplodnenie svojich vajíčok. Nájdeme ju najčastejšie v 4. segmente. Za samičou sústavou je samčia pohlavná sústava, pozostávajúca z átria a semenovodu, ktoré sa nachádzajú v štruktúre typickej pre máloštetinavce – v opasku. Obe pohlavné sústavy sú pri červoch takmer výlučne párové.
Životné prostredie
Podobne ako suchozemské červy, aj tie vodné obývajú dno všetkých tečúcich aj stojatých vôd. Hoci majú len niekoľko milimetrov, niektoré sú schopné aj plávať, napríklad malá naidka druhu Nais variabilis, ale aj mnoho iných. Aj tu existujú druhy, ktoré sú viazané na horské a podhorské toky ako napríklad Nais alpina. Nais behningi zasa obýva predovšetkým veľké vodné toky, u nás ju nachádzame vo Váhu. Iné nájdeme len v pomaly tečúcich nížinných riekach, niektoré obývajú stojaté vody. Na vodných rastlinách môžeme nájsť druh Ripistes parasita. Ten si zo svojich hlienových výlučkov buduje rúrky, do ktorých zalieza. Existujú aj druhy, ktoré nájdeme takmer všade, aj v čistých či značne znečistených vodách, napríklad Nais elinguis. Väčšina sladkovodných červov obýva bahnitý substrát. Iné, ako napríklad Paranais frici, sú viazané najmä na piesčité dno. Druh Chaetogaster diastrophus nájdeme preliezať kolóniou hubiek a spoločne s naidkami Nais bretscheri a N. pardalis bol nájdený aj v kolóniách machoviek Plumatella sp. Čo sa týka potravy naidiek, je vcelku jednotvárna. Väčšina druhov si vystačí s drobnými organickými časticami, ktoré pojedá spolu s rozsievkami. Tie sú v mikroskopických preparátoch pekne viditeľné. Dlhé, krátke, okrúhle či iné, naidkám chutia všetky druhy rozsievok. Mnoho ráz v nich nájdeme aj malé kamienky, ktoré zhltnú spolu s potravou. Pozoruhodný druh Chaetogatster diaphanus je zasa predátor živiaci sa drobnými kôrovcami a inými červami.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Text a foto Mgr. Igor Kokavec, PhD.
Ústav zoológie SAV v Bratislave
