Pri posudzovaní dôležitosti anorganických látok máme k dispozícii mnoho možností. Tou najprirodzenejšou je označiť látky, bez ktorých nemôžeme žiť. Do výberu by sa tak dostal napríklad chlorid sodný, prípadne látky nevyhnutné pre tvorbu našej kostry. Bez ohľadu na to, aké budú naše kritériá, jedno z nich určite nemôžeme vynechať. Je ním využívané množstvo.
Proti kvantitatívnemu posudzovaniu dôležitosti látok môžeme mať rôzne výhrady, no nemožno ho ignorovať z jednoduchého dôvodu. Sú to totiž látky, ktorými sme bezprostredne obklopení a veľmi často ich aj rôznym spôsobom využívame.
Paradoxy popularizácie
Ak sa pozrieme na to, čo patrí medzi najatraktívnejšie objekty popularizácie vedy a techniky, zistíme, že to nie sú práve tie látky, ktoré využívame najviac. Je to prirodzené, pretože vo väčšine prípadov na nich nie je nič nové. Popularizácia väčšinou upriamuje pozornosť na nové a nevšedné veci. Z hľadiska množstva sú však vždy v porovnaní s tými najviac využívanými úplne bezvýznamné. V geológii sú to napríklad najnovšie objavené minerály. Typický výsledok popularizácie vedy preto nemusí byť veľmi lichotivý: veľká časť populárnych tém vytesní z nášho záujmu tie každodenné a ak sme aj o nich niečo vedeli, tak na ne rýchlo zabudneme. Nie je preto zbytočné, keď na ne príležitostne upozorníme.
Keď sa teda pýtame, ktoré sú najdôležitejšie anorganické látky, odpoveď je bez akýchkoľvek diskusií úplne jasná. Sú to tie, ktoré nám ponúka sama príroda, teda horniny a v nich obsiahnuté minerály. Veľká časť z nich sa využíva ako obyčajný stavebný kameň, ale mnohé sa zároveň spracovávajú fyzikálnymi a chemickými metódami na stavebné materiály a chemické produkty obrovského významu. To znamená, že informácie o nich by sme rozhodne nemali nechať iba geológom.
Mikroskop alebo satelitná mapa
Dobrým spôsobom, ako porovnať popularizované látky s tými obyčajnými, sú metódy, akými ich môžeme skúmať. Keďže tie prvé majú často veľkosť iba niekoľko milimetrov, mikrometrov alebo dokonca nanometrov, potrebujeme na to minimálne dobrú lupu alebo optický, prípadne elektrónový skenovací mikroskop. V tom druhom prípade si vystačíme so snímkami z výšky približne 700 km z umelých satelitov našej Zeme, pretože lokality ich ťažby často zaberajú plochy desiatok hektárov. (Lepšie je však využiť letecké snímky zhotovené z menších výšok.)
Na vysvetlenie, na Slovensku sa v súčasnosti hlavná časť anorganických surovín ťaží povrchovým spôsobom. Samozrejme, toto prirovnanie trochu kríva, pretože porovnávame odlišné veci. No aj keby sme porovnávali využívané hmotnosti látok v oboch skupinách, rozdiel je ohromujúci: napríklad gramy alebo kilogramy vs. tisíce ton. Aby sme vedeli o týchto významných anorganických látkach to podstatné, potrebujeme mať k dispozícii dve dôležité informácie. Tou prvou je aspoň orientačná predstava o rozsahu tejto ťažby. Druhá sa týka chemickej podstaty látok. Skúsme začať prvou.
Text a foto prof. Ing. Karol Jesenák, CSc.
