Po päťdesiatich rokoch sa Medzinárodná chemická olympiáda v júli tohto roku vrátila tam, kde sa konal jej prvý ročník, na Slovensko a do Česka. O chemických olympiádach a ich význame pre talentovanú mládež sa rozprávame s chemikom Martinom Putalom.
Popri práci na vysokej škole sa v rámci súťaží chemickej olympiády venujete aj talentovaným žiakom základných a stredných škôl. Čo je vašou motiváciou pre túto činnosť?
Aj mňa k štúdiu chémie pritiahla chemická olympiáda a jej podporou sa teraz snažím dávať túto možnosť aj ďalšej generácii, umožniť mladým talentom ísť vzrušujúcou cestou hlbšieho spoznávania chémie. Považujem za nesmierne dôležité venovať sa vyhľadávaniu, podpore a rastu talentovaných študentov. A to obzvlášť v prírodovedných a technických predmetoch, kde záujem o štúdium týchto, pre prax dôležitých disciplín, klesá aj v dôsledku nedávnych zmien v stredoškolskom vzdelávaní.
Ide teda o činnosť vo voľnom čase, odmeňovanú zrejme len symbolicky…
Chemickej olympiáde sa spravidla venujem počas dovolenky a vo voľnom čase. Organizácia tohtoročnej Medzinárodnej chemickej olympiády na Slovensku a v Česku však už musela ísť aj na úkor mojej práce, keďže som bol prezidentom olympiády za slovenskú stranu. Naše odmeny sú naozaj len symbolické. Najväčšou odmenou pre učiteľa pri práci s talentovanými študentmi je zadosťučinenie z napredovania jeho zverencov. Teda ak sa učiteľovi podarí zapáliť v očiach študenta oheň túžby po poznaní.
Čo podľa vás prináša chemická olympiáda jej účastníkom?
Najmä možnosť spoznávať chémiu zblízka. Odhaľovať jej logické zákonitosti, oboznámiť sa s ňou aj prostredníctvom experimentov vykonaných vlastnými rukami. Pre úspešných olympionikov v nižších ročníkoch organizujeme aj letné chemické sústredenia (letnú školu chémie), kde majú možnosť ďalšieho rastu a chemického experimentovania pod dohľadom vysokoškolských pedagógov. Ďalším dôležitým prvkom chemickej olympiády je jej súťažná forma, radosť zo schopnosti vyriešenia tvorivo ladených príkladov. Takisto ide o možnosť stretávať sa s rovesníkmi so spoločným záujmom, deliť sa s nimi o radosť z chémie. V prípade účastníkov Medzinárodných chemických olympiád im takéto podujatie umožňuje spoznať aj kultúru a históriu organizujúcej krajiny, na poslednej olympiáde hneď dvoch krajín, Slovenska a Česka. Mnohí nadviažu nové medzinárodné priateľstvá, z ktorých niektoré môžu prerásť aj do budúcej vedeckej spolupráce.
Ako vznikla idea usporiadať jubilejný 50. ročník Medzinárodnej chemickej olympiády spolu s Českou republikou?
Prvý ročník Medzinárodnej chemickej olym- piády sa uskutočnil v roku 1968 v bývalom Česko-Slovensku. Olympiáda sa postupne stala mimoriadne úspešným projektom. Riadiaci výbor Medzinárodnej olympiády vrelo privítal našu spoločnú iniciatívu s českým kolegom, Dr. Petrom Holzhauserom z Vysokej školy chemicko-technologickej v Prahe, predsedom Českej komisie chemickej olympiády, zorganizovať 50. jubilejný ročník spoločne na Slovensku a v Česku podľa hesla tam, kde sa to všetko začalo. Kľúčovým bolo získať podporu a financovanie ministerstiev školstva oboch republík.
Dva usporiadateľské tímy – dokázali ste sa pri príprave olympiády dohodnúť?
Naša spolupráca bola založená na hlbokom priateľstve, vzájomnom rešpektovaní sa a konsenzuálnom riešení otázok. So samotnou prípravou sme začali takmer pred troma rokmi a v záverečnej etape príprav neostávalo ani dosť času na spánok. Pri samotnej olym- piáde dosiahol počet zapojených organizátorov, autorov a asistentov okolo 200. Nakoniec sme všetko dobre zvládli. A to aj vďaka podpore vedenia organizujúcich univerzít, Univerzity Komenského v Bratislave a jej Prírodovedeckej fakulty a Vysokej školy chemicko-technologickej v Prahe. Pomohli nám aj kolegovia z ďalších vysokých škôl.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Zhováral sa Vladimír Ješko
Foto 50icho.eu
