Prieskum ďalších jaskýň na veľkom ostrove Sulawesi (Celebes) odhalil pozoruhodné nástenné maľby zvierat. Najmenej jedna vznikla pred viac ako 45-tisíc rokmi.
Medzi najdôležitejšie otázky v skúmaní evolúcie človeka (v širšom ponímaní príslušníka rodu Homo) patrí, kedy sa mentálne schopnosti praľudí priblížili k tým, ktorými sa vyznačujú súčasní ľudia. Väčšina odborníkov odpovedá, že až s anatomicky modernými ľuďmi nášho druhu Homo sapiens, sapientmi.
Ako sme predstihli iných
Priradiť k tomu datovanie však vôbec nie je ľahké. Sapienti sa objavili na scéne už pred vyše 300-tisíc rokmi. Dlho zostávali v Afrike. Hromadnejšie z nej začali migrovať do Eurázie až v poslednej stotisícke rokov, hoci dôkazy z Blízkeho východu, ba dokonca aj z Európy naznačujú, že v menšom rozsahu to bolo už podstatne skôr. Komplikujú to nové poznatky o anatomickej vyspelosti iných druhov z rodu Homo, najmä neandertálcov (napríklad priemerný objem mozgu mali väčší ako sapienti a ich ruka bola očividne taká zručná ako naša).
Z analýz DNA tiež vyplýva kríženie sapientov s neandertálcami aj s tretími z veľkej trojky záveru staršej kamennej doby, denisovanmi. Nepoukazuje to popri fyzickej aj na mentálnu príbuznosť? Sapienti napokon jednoznačne prevládli – živým dôkazom je vysoká genetická homogénnosť súčasného ľudstva (napriek rozdielnej fyziognómii veľkých etnických skupín) a neandertálci i denisovania zostali iba zopár percentami v našej DNA. Čo o tom rozhodlo? Archeologické dôkazy ukazujú, že sapienti mali na konci obdobia ich koexistencie s inými ľudskými druhmi sofistikovanejšiu materiálnu kultúru, najmä kamenné a iné nástroje – aj keď nové objavy rozdiel medzi nimi a neandertálcami (o denisovanoch ešte nevieme dosť) v tomto ohľade zmenšujú. Zložitá materiálna kultúra zrejme vzišla z vnútornej prestavby mozgu sapientov. Výsledok: symbolické myslenie a vyjadrovanie článkovaným jazykom, utuženie sociálnych väzieb a kooperácie, takže sme napokon ostatných praľudí prekonali. No stále nevieme ani to, či neandertálci zvládli článkovanú reč, a to platí aj o denisovanoch.
Prvé figuratívne maľby
Náznaky symbolického správania vo využití škrupín pštrosích vajec a lastúr či ulít ako ozdôb pochádzajú už spred pred niekoľko stotisíc rokov. Juhoafrické nálezy dokladajú symbolické vzory na kusoch červeného okru v období pred vyše 70-tisíc rokmi a azda ešte skôr. Najnovšie sa podľa štúdie v časopise Quaternary International v strednom Izraeli našiel úlomok s vertikálnymi vrypmi v štýle tri-dva-jedna z doby pred približne 120-tisíc rokmi. Lenže od abstraktnej symboliky, ktorú niektorí vedci aj tak priraďujú náhodnému čarbaniu, je k zobrazovaniu reality ďaleko. Za dôkaz vyspelej mentality sa považuje až zachytávanie podôb zvierat a ľudí maliarskymi a sochárskymi prostriedkami, teda figuratívne umenie. Najpôsobivejšie ukážky sú z francúzskych a španielskych jaskýň. Vznikli pred 10- až 30-tisíc rokmi, niektoré majú možno až 40-tisíc rokov. Európu v tom však nedávno tromfla Ázia. V jaskyni Leang Bulu’ Sipong 4 vo vápencovom karste Maros-Pangkep na juhu indonézskeho ostrova Sulawesi (Celebes) sa našli zobrazenia najmä miestneho divého prasaťa Sus celebensis, ale aj miestneho trpasličieho byvola anoa (rod Bubalus). Najstaršia maľba prasaťa má najmenej 43 900 rokov. Nová štúdia v časopise Science Advances to teraz posunula ešte hlbšie do minulosti, za 45-tisíc rokov.
Zdeněk Urban
