30. jún je medzinárodným dňom asteroidov – dňom, kedy sa vedú diskusie o možných spôsoboch ochrany pred ich dopadmi na Zem. Pri tom všetkom však možno zabúdame na ešte akútnejšiu hrozbu. O asteroidoch sa už natočilo mnoho filmov, avšak je dôležité podotknúť, že za posledných 1 000 rokov nie je známe ani jediné ľudské úmrtie spôsobené meteoritom, alebo dôsledkami jeho dopadu na Zem.
Tento fakt je dôvodom, prečo si Robert Mohr z Alabamskej univerzity myslí, že naša pozornosť by sa mala radšej zameriavať na supersopku pod Yellowstonom. Mohr uviedol, že ak by supersopka pod Yellowstonom vybuchla, zničilo by to 20 až 30 percent kontinentu a dopady tejto explózie by pocítili Spojené štáty ako celok, aj zvyšok sveta – a to možno po celé roky. Hneď po dopadoch obrovských asteroidov sú výbuchy supersopiek najničivejšími prírodnými katastrofami. V minulosti spôsobili masové vymierania aj dlhodobé klimatické zmeny.
Naposledy vybuchla supersopka pred 70 000 rokmi – išlo vtedy o supersopku pod sumatrianskym jazerom Toba. Tento výbuch supersopky v Indonézii spôsobil „sopečnú zimu“, počas ktorej 6 až 8 rokov bránil popol lúčom slnečného svetla aby dopadli na Zem.
Yellowstonská supersopka vo Wyomingu naposledy vybuchla pred 600 000 rokmi, kedy z nej do atmosféry vytrysklo viac než 1 000 kilometrov kubických lávy a popola – to je množstvo, ktoré by dokázalo pokryť veľké mesto vrstvou hrubou niekoľko kilometrov. Pre porovnanie výbuch filipínskej hory Pinatubo z roku 1991, ktorý znížil priemerné teploty na svete na celý nasledujúci rok o 0,4 °C, mal len stotinu sily výbuchu supersopky pod Yellowstonom.
Výbuch Yellowstonskej supersopky by na dlho ovplyvnil život na Zemi. Slnečné svetlo by bolo blokované, čo by ohrozilo poľnohospodársku výrobu a svetové zásoby potravín. Znepokojivé je, že pravdepodobnosť takejto katastrofy je podstatne vyššia než pravdepodobnosť dopadu asteroidu.
NASA v súčasnosti nevie o žiadnych asteroidoch, či kométach, ktoré by smerovali ku kolízii s našou planétou a tento stav bezpečia by mal pretrvať minimálne niekoľko ďalších storočí. Treba však podotknúť, že výskum možných nebezpečných vesmírnych telies, a pravdepodobnosti ohrozenia Zeme, si vyžaduje čo možno najdetailnejší prieskum našej oblohy, keďže detekovať asteroidy blízko Zeme nie je vôbec jednoduché.
Mohr pripúšťa, že mnohí ľudia nebudú súhlasiť s jeho názorom, že supersopka ohrozuje Zem viac, než asteroidy a priznáva, že by bolo „veľmi dobré“ vedieť, či k nám smeruje nejaký nebezpečný asteroid. Myslí si však, že pravdepodobnosť detekovania asteroidu dávno pred jeho dopadom je veľmi malá. Dodal, že hľadanie asteroidov nie je ako hľadanie veľkonočných vajíčok v záhrade – obloha je totiž obrovská a asteroidy sú veľmi malé a tmavé.
Spracované zo stránky ScienceDaily
Foto Pixabay
