Svetovou jednotkou vo výrobe elektrickej energie z vetra je Čína, ktorá nedávno zapojila do siete najvýkonnejšiu veternú turbínu na svete.
Medzi významné zdroje obnoviteľnej energie, ktoré nám zadarmo poskytuje naša planéta, patrí veterná energia. Túto energiu v čoraz väčšej miere využívajú krajiny bohaté na vietor. Ide najmä o štáty ležiace na pobreží morí či oceánov, v ktorých vietor poháňa veterné turbíny stojace obvykle v plytkých pobrežných vodách. Energiu vetra však využívajú aj vnútrozemské krajiny s vhodným reliéfom. Príkladom môže byť Rakúsko, ktorého veterný park máme na dohľad aj z nášho územia.
Veterné elektrárne sa stavajú ako samostatné objekty, no častejšie – a to najmä z hľadiska nákladov na výstavbu – ako tzv. veterné parky tvorené sústavou veterných turbín na vysokých stožiaroch. Jednotlivo stojaca veterná turbína slúži najmä na komplexné overenie nových konštrukčných riešení a očakávaného výkonu. Elektrický výkon turbíny závisí predovšetkým od priemeru rotora a dĺžky rotorových listov a ich účinnosti premeny energie vetra na elektrickú energiu. Výrobcovia sa predháňajú v úsilí vyvinúť a dať do používania turbíny s čo najvyšším výkonom.
Jednou z krajín, ktoré stavili na masívny rozvoj veternej energetiky, je Čína. Tá podľa organizácie GEM (Global Energy Monitor; globálne monitorovanie energie) disponovala v januári tohto roku veternými parkmi s celkovou prevádzkovou kapacitou 278 353 MW a vo výrobe elektrickej energie z vetra je svetovou jednotkou. Čína si nedávno opäť upevnila pozíciu svetového lídra vo využívaní energie vetra, a to oznámením, že po ukončení všetkých skúšok zapojila do siete veternú turbínu s maximálnym výkonom 16 MW. Ide o najvýkonnejšiu turbínu na svete pracujúcu v bežnom operačnom režime. Turbína typu MingYang Smart Energy MySE 16-260 má rotor s tromi listami dĺžky 123 m. Každý list má hmotnosť 54 ton. Rotor aj s generátorom elektrickej energie sú uložené na vrchu 152-metrovej veže vážiacej 385 ton.
Prevádzkovateľom tejto turbíny je spoločnosť Three Gorges Corporation (Tri rokliny), ktorá spravuje aj sústavu vodných diel s rovnakým názvom. Nová turbína je postavená v Taiwanskom prielive, kde vďaka tzv. tunelovému efektu vanú vetry viac než 200 dní v roku rýchlosťou 50 km/h. Turbíne by nemali uškodiť ani tajfúny, pretože je navrhnutá tak, aby odolala rýchlosti vetra až 287 km/h.
Mimochodom, vlani sa energia z vetra podieľala na celkovej výrobe elektrickej energie na Slovensku len 0,01 %.
RM