Pokladáme za samozrejmé, že pri poznávaní histórie nie sme odkázaní iba na staré dokumenty a sprievodné texty k muzeálnym exponátom. Mýlil by sa však ten, kto by pokladal rôzne atraktívnejšie spôsoby, ako približovať minulosť súčasníkom, čisto za produkt moderných čias.
Už naši predkovia pred viac ako storočím vedeli, že raz ukázať je lepšie ako trikrát vysvetľovať. Vedeli tiež, že dejiny netvorili iba panovníci, ale aj ich poddaní, a že poznanie všedného života v minulosti môže byť pre nás minimálne rovnako obohacujúce ako vedomosti o veľkých dejinách písaných mečom.
Hrady verzus chalupy
Jednou z výhod rekonštrukcie ľudovej architektúry je nepochybne skutočnosť, že zatiaľ čo oprava hradu je nákladná a náročná záležitosť, renovácia starých chalúp je predsa len o čosi jednoduchšia. A sú tu aj iné dôvody. Našu predstavivosť môžu štekliť staroveké opisy divov sveta, nik rozumný však nebude chcieť, aby teraz Egypťania nasadili Veľkej pyramíde v Gíze zlatý hrot, pretože o ňom písali ľudia, ktorých samotných od stavby delilo viac ako dvetisíc rokov. Podobne majú experti doteraz ťažké srdce na objaviteľa Knossu Arthura Evansa, ktorý svoje inak skvelé objavy korunoval tým, že sa podujal svojvoľne dotvárať to, čo považoval za ruiny paláca kráľa Minoa…
Zatiaľ čo A. Evans začínal s vykopávkami na Kréte, rodilo sa v tichosti vo Švédsku iné múzeum, ktorého koncepciu dobre poznáme aj my: v roku 1891 otvorili na ostrove Skansen v Štokholme prvé múzeum so zbierkou historických stavieb na svete. Potreba skúmať a reštaurovať každodenné dejiny bežných ľudí sa logicky zrodila v časoch, keď industriálny svet uhlia a elektriny radikálne menil výzor krajiny, sociálne vzťahy aj spôsob života ľudí na severnej pologuli. Skansen však hneď od začiatku išiel ešte ďalej. Už niekoľko rokov po otvorení múzea sa v ňom začali konať prehliadky folklóru a ukážky starých remesiel a života vo Švédsku v rôznych historických obdobiach. Na ostrove postupne vyrástla replika celého mestečka, ktorá aj v súčasnosti priťahuje viac ako milión návštevníkov ročne.
Krajina skanzenov
Za najstarší skanzen na Slovensku sa považuje Múzeum ľudovej architektúry, ktoré je súčasťou Šarišského múzea v Bardejove. Múzeum bolo vybudované začiatkom 60. rokov na ploche 1,5 ha a ukazuje architektúru a spôsob života slovenského a rusínskeho etnika vo východných regiónoch Slovenska. Okrem ľudových obytných domov a hospodárskych stavieb sa tam nachádzajú aj sakrálne stavby – čo je, mimochodom, pravidlo, ktoré platí pre väčšinu skanzenov na Slovensku.
Najväčším z nich je Múzeum slovenskej dediny v Jahodníckych hájoch (Martinský skanzen) zaberajúce plochu až 15,5 ha. V tomto skanzene nájdeme viac ako 140 exponátov – ukážok slovenskej ľudovej architektúry pochádzajúcich zo severozápadného Slovenska. Unikátom je posledný zachovaný drevený kostol z oblasti Turca z 18. storočia.
Väčšina našich skanzenov sa, podobne ako tie v Bardejove a Martine, orientuje na daný región – takými sú múzeá kysuckej, liptovskej či oravskej dediny. Nájdeme však aj také, ktoré sa špecializujú podľa iných kľúčov: expozícia banskoštiavnického Banského múzea v prírode, skanzen Poľnohospodárskeho múzea v Nitre, Lesnícky skanzen v Čiernom Balogu alebo archeologická lokalita Havránok s rekonštrukciou osady z mladšej železnej doby. Architektonicky unikátne sú Čičmany a Vlkolínec, obce-pamiatkové rezervácie… Slovensko, bohaté na ruiny hradov, no chudobnejšie na vlastných panovníkov, je množstvom zachovanej zaujímavej a cennej ľudovej architektúry v súčasnosti ozajstnou veľmocou skanzenov. Naše malé dejiny v skutočnosti také malé neboli.
R, foto Pixabay
Skanzeny na Slovensku sú obvykle otvorené celoročne, v zimnej sezóne s čiastočne skrátenými otváracími časmi (do 17.00 h, respektíve 16.00 h). Prípadné výnimky možno nájsť na príslušných internetových stránkach, súhrnne nájdete väčšinu skanzenov napríklad na https://www.poznajslovensko.sk/skanzeny alebo https://www.muzeum.sk/muzea-na-slovensku.html, odkiaľ sa dá prejsť aj na stránky jednotlivých múzeí. Na internetových adresách je možné nájsť aj rozpis špeciálnych akcií a atrakcií, ceny vstupného, prípadne kontaktné čísla a adresy.
Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 11/2021. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.
