Na prelome rokov sa objavila potešujúca správa. Do potoka Vydrica v bratislavských mestských lesoch sa po dlhých rokoch vrátila vydra riečna. Tento živočích patrí medzi druhy, ktorých populácia v posledných rokoch klesá.
Vydra je napriek svojej dravosti ohrozeným živočíchom. Na vine však nie sú iné predátory, s ktorými by bojovala, ale človek a jeho intenzívny lov vydier pre kožušinu a zároveň enormné znečisťovanie prostredia, v ktorom žije. Negatívne jej počet ovplyvnilo aj regulovanie brehov vodných tokov. Tieto faktory spôsobili, že vydra bola v niektorých oblastiach takmer vyhubená. Preto správa o jej znovuobjavení všetkých potešila.
Chvost ako kormidlo
Vydra riečna (Lutra lutra) je cicavec z čeľade lasicovité. Môže dosahovať hmotnosť 10 až 15 kg. Najväčší druh na svete, vydra obrovská (Pteronura brasiliensis), váži až 30 kg a meria približne jeden a pol metra.
Telo má dlhé, niekedy dorastie do dĺžky aj viac než jeden meter, a je prispôsobené životu vo vode. Hydrodynamický tvar tela dopĺňajú sploštená hlava so širokou papuľou a malými ušnicami, krátke, hrubé aj silné nohy a chvost, ktorý pripomína kormidlo. Má tmavohnedú srsť, na bruchu svetlejšiu. Plávacie blany medzi prstami jej umožňujú dobre sa pohybovať vo vode a obratne sa potápať. Pri ponáraní sa úplne zatvára nozdry.
Vydra je dravý lovec, živí sa najmä rybami, žabami či hlodavcami. Je nočný živočích a je veľmi plachá. Aj preto zvyčajne vychádza z vody len v noci. Na hladine sa však ukáže aj počas dňa, najmä v čase ruje. Tam, kde sa na brehu, často aj ďalej od vody, objavia čerstvé vydrie vizitky, teda najmä stopy a trus, treba neustále pozorovať hladinu. Samica môže žiť viac samotárskym životom, až kým nepríde čas jej ruje, čo je zvyčajne v teplejšie jarné dni, pri ktorých sa ovzdušie prehreje na určitú teplotu. Svoje až prekvapivo veľké teritórium označuje močom a pachmi z močovopohlavných žliaz. V čase ruje sa však teritórium zmenšuje. Podľa týchto pachov hľadá samec samicu v ruji. Ak sa mu to podarí, už sa jej nepustí.
Citlivé senzory
Plachej vydre vyhovuje život pri vodných tokoch aj stojatých vodných plochách, kde je breh pokrytý stromami a porastom. Brloh má na brehu, no jeho vchod je pod hladinou vody. Vydra zvyčajne vychádza na hladinu pri koreni stromu, z vody z nej vidieť len dlhé fúzy a oči. Nie je jednoduché ju zbadať, pretože vydrží v takej nehybnej polohe dlhé minúty.
Jej najdôležitejšie senzory – oči, uši, nos – sú v takmer jednej rovine, uložené tesne nad hladinou. Chĺpky na nose a po bokoch papule slúžia vydre ako hmatové indikátory. Pomocou nich sleduje pohyb vody. Ale pretože vydry sa pohybujú aj v celkom chladnej vode, výkonnosť hmatových buniek vo vačkoch chĺpkov rýchlo klesá, podobne ako nám omŕzajú v zime brušká prstov a potom v nich strácame cit. Pomocou termoregulačného systému sa vydre krv vstupujúca do hlavy začne ohrievať najskôr práve na tých miestach hlavy, z ktorých vyrastajú hmatové chĺpky.
Text Ivan Kňaze, R
Foto I. Kňaze
