Vďaka veľkému vztlaku trojice krídel stačí lietadlu na vzlet len 300 m.
V prvej svetovej vojne lietali okrem jednoplošníkov aj dvojplošníky a trojplošníky. Najznámejším trojplošníkom bol Fokker Dr. 1, ktorý sa stal populárnym najmä preto, lebo na ňom lietalo nemecké stíhacie eso Manfred von Richthofen. Jednou z hlavných výhod trojplošníkov je zväčšenie celkovej nosnej plochy bez zväčšenia rozpätia. Menšie rozpätie znamenalo lepšiu obratnosť okolo pozdĺžnej osi, čo bolo veľkou výhodou pri vtedajšom spôsobe vzdušného súboja. Táto výhoda sa vývojom výkonnejších lietadiel postupne stratila a teraz už trojplošníky vídame len v múzeu.
V budúcnosti sa to však môže zmeniť, pretože britská firma Faradair oznámila plány na vývoj malého dopravného lietadla s tromi nosnými plochami. Sú umiestnené kaskádovo nad sebou a na koncoch prepojené – toto usporiadanie si firma nechala patentovať. Inovatívny trojplošník má mať rozpätie krídel 15 metrov a jeho kabína pojme 18 cestujúcich. Interiér sa bude dať v priebehu 15 minúť prekonfigurovať aj na prepravu troch štandardných kontajnerov. Maximálna hmotnosť prepravovaného nákladu je päť ton. Navrhované lietadlo dostalo označenie BEHA, čo znamená bioelectric hybrid aircraft. To naznačuje, že trojplošník bude mať hybridný hnací systém tvorený kombináciou turbovrtuľového motora a elektromotora – turbovrtuľový motor s výkonom 1 190 kW a elektromotor s výkonom viac ako 500 kW. Vďaka veľkému vztlaku trojice krídel vzlietne lietadlo po rozbehu dlhom len 300 m, rovnakú dĺžku potrebuje na dojazd po pristátí. Cestovná rýchlosť lietadla má byť 370 km/h, pričom minimálna rýchlosť je len neuveriteľných 74 km/h. Predpokladaný dolet lietadla je okolo 1 850 km. Firma Faradair dúfa, že jej inovatívny trojplošník bude certifikovaný do roku 2025.
Foto Faradair
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
