Hra, snenie a nevinný dočasný únik pred realitou nie sú výlučnými doménami detstva. Odjakživa sa hrali aj dospelí. Napríklad tí, ktorí od jarmokov, pútí a zábavných záhrad dospeli až k moderným zábavným parkom.
V marci 2023 sa oficiálne končia oslavy 50. výročia otvorenia najväčšieho zábavného parku na svete Disney World v Orlande na Floride. Systém rôznych areálov s tisíckami atrakcií, ktoré dohromady tvoria Disney World, ponúka všetko od adrenalínových jázd cez vodné atrakcie až po 3D zážitky vo virtuálnych svetoch. Park otvorili už v októbri 1971, no neustále sa rozširoval, a tak sa aj jeho oslavy natiahli na 18 mesiacov. Pochopiteľne, ako by sa dal jednorazovo osláviť park, ktorý každoročne navštívia desiatky miliónov ľudí?
Lunapark
Keď podnikatelia Frederic Thomson a Elmer Dundy v roku 1903 na newyorskom ostrove Coney Island nazvali svoj areál s atrakciami Luna Park (pravdepodobne podľa mena Dundyho sestry), netušili, že práve vymysleli slovo, ktoré vojde do mnohých jazykov ako synonymum pre zábavný park. Park ponúkal návštevníkom jazdu na minivláčiku, Ferrisovom kolese či kolotoči a osvetľovali ho desaťtisíce žiaroviek. Atrakciou bola aj vzducholoď Luna, ktorá brala 30 návštevníkov naraz na fantazijný výlet na Mesiac.
Park funguje s obmenami doteraz a každoročne priláka päť miliónov ľudí. Mal taký úspech, že v mestách po celých USA začali vzápätí vznikať desiatky lunaparkov. Toto pomenovanie nepoznáme iba my: prevzala ho napríklad aj maďarčina, poľština, francúzština, taliančina, gréčtina, turečtina či hebrejčina. Základným princípom sú atrakcie trvalo inštalované na pozemkoch buď priamo v mestách, alebo v ich bezprostrednej blízkosti, aby nemali problém s návštevnosťou. Na Coney Islande sa platilo za každú jazdu zvlášť namiesto vyberania centrálneho vstupného – aj táto novinka sa ujala. Lunaparky sa stali predvojom ľudovej zábavy nového storočia a priamymi predchodcami obrovských parkov typu Disney World.
Thomson s Dundym však nevynašli základné archetypy atrakcií: kolotoč ani horskú dráhu, ani samotný princíp špeciálneho miesta zasväteného nekončiacej sa zábave.
Jarmoky a záhrady
Predobrazom lunaparkov boli stredoveké trhy a zábavné záhrady. Pravidelne sa opakujúce trhy, ako bol napríklad Bartolomejský jarmok v Anglicku známy už v roku 1133, okrem obchodu ponúkali ľuďom aj zábavu v podobe žonglérov, akrobacie či kúzlenia a zverincov. Jarmočná zábava sa neskôr začala prelínať s tradíciou piknikov a zábavných záhrad pre vyššie triedy.
V areáloch takých záhrad bola palácová architektúra, pavilóny a promenády s občerstvením. Vauxhall Gardens otvorili v roku 1661 v Londýne pre potešenie londýnskej elity, postupne tam však začali chodiť aj ľudia z ostatných vrstiev. Zabávali ich chodci po lane, výlety teplovzdušným balónom, maškarné plesy a ohňostroje. Jednou z atrakcií boli aj organizované prechádzky. Návštevníci v Ranelagh Gardens sa prechádzali v obrovskej rotunde okolo ohňa za sprievodu hudby; keď zazvonil zvonec, všetci sa otočili a kráčali opačným smerom. Vstup do zábavných záhrad už bol spoplatnený, hoci niektorých návštevníkov princíp vstupného údajne natoľko urážal, že vznikali výtržnosti.
Brzdári na dráhe
Park Bakken (kopec) neďaleko Kodane v Dánsku otvorili pred 440 rokmi, v roku 1583. V tom istom roku objavili na kopci Dyrehavsbakken prameň, o ktorom sa verilo, že je liečivý a začal priťahovať ľudí z okolia. Výskyt davov prilákal obchodníkov a zabávačov a oblasť sa zmenila na park, ktorý funguje doteraz. V súčasnosti má viac ako 150 atrakcií vrátane piatich horských dráh: najslávnejšou je drevená dráha Rutschebanen (dánsky horská dráha) postavená v roku 1932.
Dráha v Bakkene nie je najstaršia svojho druhu. V súčasnosti už takmer v centre Kodane sa nachádza záhrada Tivoli, zábavný park založený v roku 1843, pred 180 rokmi. Park Tivoli, ktorý kedysi inšpiroval aj Walta Disneyho pre jeho Disney World, zachováva tradíciu záhrad s exotickou architektúrou a scenériami, každú noc ožiarenými tisíckami farebných svetiel. Okrem toho však ponúka aj atrakcie. Medzi nimi púta pozornosť drevená Rutschebanen z roku 1914, ktorá si zachovala aj funkciu brzdára v každom vláčiku (dráha v Bakken s tým prestala po rekonštrukcii v roku 2009). Na svete je už iba sedem takýchto historických dráh.
Červená formula
Horské dráhy vznikli z umelých ľadových kopcov, ktoré si dala stavať ako šmýkačky ruská šľachta v Petrohrade v 17. storočí. Nápad prevzali Francúzi a zmenili ho na celoročnú dráhu, po ktorej sa jazdí na vozíkoch. V roku 1812 v Paríži otvorili prvé Les Montagnes Russes à Belleville (Ruské hory v Belleville). Kolesové vozne boli pripevnené k vodiacim koľajniciam, ktoré ich udržiavali na trati, vďaka čomu dosahovali značné rýchlosti.
Najväčší rozmach dosiahli USA, kde bolo v 70. rokoch 19. storočia udelených niekoľko patentov na gravitačnú horskú dráhu s výhybkami. Tú najslávnejšiu postavil Marcus Thompson v roku 1884 na ostrove Coney Island (ešte pred Luna Parkom). Dráha, na ktorej sa vozíky vyťahujú do výšky pomocou reťazového mechanizmu, aby sa vďaka gravitácii vysokou rýchlosťou rútili do strminy, sa stala v zábavných parkoch dominantnou atrakciou. Dráhy medzi sebou súťažia vo veľkosti, zložitosti, výške a rýchlosti. Na tej najrýchlejšej, hydraulicky poháňanej Formule Rossa v zábavnom parku Ferrari World v Spojených arabských emirátoch, vystúpi vozík do výšky 52 metrov a na ceste dole dosiahne za 4,9 sekundy rýchlosť 240 km/h.
Lietajúce kone
Od malých karuselov až po reťazové obry – ikonickou atrakciou každého parku je kolotoč. Vynález sa objavil už v Byzancii: z rotujúceho stredu, ktorým otáčal človek alebo mulica, vychádzali lúčovito smerom von tyče s košmi, ktoré vozili jazdcov v kruhu. Od 12. storočia ho využívali arabskí jazdci pri výcviku, aby sa naučili v pohybe triafať do terča. Koše neskôr nahradili postavy koní a výcvik sa menil na zábavu; v 18. storočí sa už objavovali na jarmokoch. Jazdci na tyčiach však neboli veľmi v bezpečí: odstredivá sila často spôsobila, že vyleteli von. Atrakcii sa preto hovorilo aj lietajúce kone.
V 19. storočí sa objavili kolotoče ako plošiny s figúrami pripevnenými k základni. V roku 1803 v Londýne po prvý raz kone cválali do rytmu hudby zo zabudovaného organu. V roku 1861 zostrojil Thomas Bradshaw prvý kolotoč poháňaný parou a o desať rokov neskôr začal vynálezca Fredrick Savage vyrábať kolotoče pre veľtrhy a výstaviská, ktoré sa stali ďalším zdrojom inšpirácie pre moderné zábavné parky. F. Savage sa preslávil mechanizmom, ktorý pohybuje postavami hore a dole – prvku, ktorý poznáme aj v súčasnosti. Vynález využíval prevody a posunuté kľuky na vytvorenie pohybu cválajúcich koní, vďaka čomu mali návštevníci pocit, že jazdia na koni. Najväčší kolotoč tradičného typu na svete je v House on the Rock v Spring Green v štáte Wisconsin. Zariadenie s priemerom 24 metrov, výškou 10,5 metra a váhou 36 ton nesie 269 zvierat – paradoxne, ani jedno z nich nie je kôň.
Nie sú na ústupe
Moderné zábavné parky už málo pripomínajú nostalgický svet parných organov, žonglérov a cukrovej vaty. Sú to často celé mestá s tematickými atrakciami, kde sa nechodí na niekoľko hodín, ale na celé dni. V Epcote, jednom z parkov v Disney Worlde, môžu návštevníci zažiť koncerty, výstavy, ale aj simulované lety do vesmíru, ponárať sa ku koralovým útesom či zahrať si v scénach zo známych filmov.
Práve Walt Disney (1901 – 1966) sa najviac zaslúžil o presmerovanie cieľovej skupiny z dospelých na deti (na fotografiách zo starých lunaparkov sú v drvivej prevahe džentlmeni s kravatami a dámy v róbach) a tým aj o to, že parky ešte vždy prosperujú. Veď iba jednému z nich, Disney´s Hollywood Studios, ktorý je súčasťou Disney Worldu, prinieslo 11 a pol milióna návštevníkov v kovidovom roku 2021 tržby viac ako 17 miliárd dolárov.
R
