Už v starovekých kultúrnych národoch verili v jej zvláštnu moc. Vzpriameným postojom so skríženými mocnými prednými nohami pripomínala modliaceho sa človeka. Aj preto ju asi starovekí Gréci pomenovali mantis, čo v preklade znamená veštec alebo prorok. Tento zvláštny a legendami opradený živočích, ktorý fascinuje ľudstvo od dávnych čias, sa volá modlivka.
Modlivky sú rozšírené predovšetkým v tropických a subtropických oblastiach, kde žije väčšina z asi 1 800 doposiaľ známych druhov. Mnohé z nich sú veľmi bizarné a tvarom tela či zafarbením pripomínajú skôr kvety, listy alebo motýle, čo ich dokonale maskuje pred predátormi a umožňuje nenápadne sa priblížiť ku koristi. Na svojich domovských územiach žijú v suchých púštnych biotopoch, na horských lúkach, trávnatých stepiach alebo vo vlhkých tropických pralesoch.
Bizarný tvar
Modlivky (Mantodea) sú naozaj veľmi zvláštne živočíchy. Už na prvý pohľad nás upútajú svojimi mohutnými prednými nohami, ktoré sú dômyselne prispôsobené na lov. Stehná a holene majú tŕne a slúžia na pridržanie koristi. Svojím tvarom a funkciou pripomínajú zatvárací nožík. Modlivka ich dokáže prudko vymrštiť a korisť pevne zovrieť medzi ne.
Okrem mimoriadne veľkých predných nôh nás na modlivke zaujme aj zvláštna trojuholníková a veľmi pohyblivá hlava s vypuklými očnými buľvami, ktorú vie otočiť o 180 stupňov, čo iný hmyz nedokáže. Vypuklé oči sú mimoriadne veľké. Každé sa skladá z 30 000 akýchsi malých očiek, ktoré svojou stavbou a funkciou pripomínajú periskop a umožňujú modlivke lepšie a presnejšie určiť polohu koristi. O tom, že jej zrak je vynikajúci, svedčí aj skutočnosť, že dokáže zaznamenať pohyb až na vzdialenosť niekoľko desiatok centimetrov. Všetky ostatné zmyslové orgány sú preto podriadené očiam.
Stratégia lovu
Modlivka je dravec, ktorý sa živí hmyzom, najmä lúčnymi koníkmi, pavúkmi, muchami, včelami, osami, motýľmi a pod. Dokonca dokáže uloviť aj živočíchy väčšie ako ona sama – napríklad malé žaby, jašterice, myši, v trópoch aj kolibríky. Modlivka loví výlučne iba živú a pohybujúcu sa korisť. Pri love sa spolieha na svoje maskovacie sfarbenie a tvar tela. Trpezlivo čaká dlhé hodiny na vhodnú korisť, ku ktorej sa približuje veľmi pomaly a nenápadne. Trhavými pohybmi sa pomaly posúva ku koristi a keď sa dostane na vzdialenosť, na akú dosiahne prednými nohami, zaútočí. Vymrští silné predné nohy vyzbrojené tŕňovými výrastkami a korisť pevne zovrie a pridrží. V takomto smrteľnom objatí nemá obeť žiadnu šancu na záchranu a čaká ju pomalá smrť, pretože modlivka svoju korisť požiera zaživa.
Rýchlosť, akou modlivka vymrští svoje predné nohy, je obdivuhodná. Vedci zistili, že tento pohyb môže trvať neskutočných 100 milisekúnd, preto by dokázala chytiť aj letiacu muchu. Korisť ihneď požiera pomocou silných hryzadiel. Na rozklad potravy jej pomáhajú sliny, ktoré dokážu rozložiť aj pevné telo chrobákov na požívateľnú kašu. Dravosť modliviek je povestná. V mnohých krajinách Orientu ich v minulosti chovali a usporadúvali medzi nimi zápasy.
Nová generácia
Modlivky sa vyvíjajú nedokonalou premenou, čo znamená, že nemajú žiadne štádium larvy ani kukly. Po párení, koncom leta, samička nakladie niekoľko stoviek vajíčok do charakteristickej penovej hmoty, ktorá sa vytvára v osobitných žľazách ústiacich na brušku. Pri kontakte so vzduchom pena tvrdne a vytvára tuhý, hubovitý obal nazývaný kokón. Najčastejšie býva upevnený na nižšej vegetácii, ale aj na stenách budov alebo na kameni. Niektoré druhy modliviek ho pre lepšiu ochranu vajíčok zahrabávajú priamo do zeme. V ňom vajíčka, každé v osobitnej komôrke, prezimujú.
Malé modlivky sa liahnu priamo z vajíčka najčastejšie v máji nasledujúceho roku. Hneď po narodení majú charakteristický tvar tela – sú akousi bezkrídlou miniatúrou vlastných rodičov. Žijú skryto na steblách rastlín, kde sa účinne maskujú vďaka svojmu žltohnedému až zelenému sfarbeniu. Tu striehnu na každý pohyb drobného hmyzu, ktorý lovia prednými nohami.
Text a foto Ing. Ľubor Čačko
