Úspech často neprichádza na prvý ani druhý pokus. Ak to ani do tretice nevyjde, netreba to vzdávať. Takto to hodnotia uchádzači, ktorí boli napokon úspešní a získali dotácie v programoch Horizont Európa financovaných Európskou úniou z Bruselu.
Horizont Európa je doposiaľ najväčší a najvýznamnejší program financujúci projekty v oblasti vedy, výskumu a inovácií. Slovensko sa v súčasnosti drží skôr na konci rebríčka a patrí mu nelichotivé piate miesto od konca, ale postupne je nás počuť o čosi viac. Pre program Horizont Európa navrhla Európska komisia prideliť sumu takmer 100 miliárd eur v súčasných cenách, ktorá tiež zahŕňa 3,5 mld. eur pridelených v rámci Fondu InvestEU a 2,4 mld. eur pre program Euratom.
Príklady úspešnej praxe
V poslednom, ôsmom rámcovom programe si Slovensko polepšilo o vyše 80 % v porovnaní so starším programom. Ešte vždy však máme rezervy v počte žiadostí. Doteraz nám patrilo piate miesto od konca a Slováci sa zapojili do 644 projektov. Výrazne nás predbehlo susedné Česko s vyše 1 700 projektmi a prvé miesto jednoznačne patrí Nemecku, kde sa vedci zapojili do vyše 19-tisíc projektov.
Aj na Slovensku máme spoločnosti, ktoré sa už do programu zapojili. Patrí medzi ne aj MultiplexDX, jedna z inovatívnych slovenských biotechnologických spoločností, ktorá vznikla s cieľom priniesť revolučné technológie na trh personalizovanej molekulárnej diagnostiky. Táto spoločnosť prišla s novou metódou skríningu rakoviny prsníka. Prevádzkový riaditeľ firmy Mgr. Peter Kilián, PhD., uviedol, že úspech prišiel v ich prípade dokonca až na desiaty pokus. Deväť predtým nevyšlo, no napriek tomu sa nevzdali. Svoj projekt neustále vylepšovali a podávali ho znova a znova, až napokon uspeli. Treba to skúšať viackrát. Niektorých to odradí, lebo ide o náročný proces. Ale aj keď projekt neuspeje, myslím si, že sa to oplatí. V našej spoločnosti sme sa veľmi veľa naučili už pri písaní samotnej prihlášky. Vytvárali sme si tým v skutočnosti náš biznis plán a veľa sme pritom získali, odporúča P. Kilián.
O niečo kratšie trvalo získanie podpory tímu profesora Pavla Šajgalíka, predsedu Slovenskej akadémie vied, ktorý pracoval na príprave nových typov batérií. Na úspech im stačilo päť pokusov. Štatistiky potvrdzujú, že pravidlá sú veľmi prísne nastavené a ani jedna spoločnosť, a to ani spomedzi zahraničných, nedostala z Bruselu zelenú na prvý pokus. Na čom sa však všetci zhodujú, je skutočnosť, že sa netreba vzdávať a je nevyhnutné hľadať a spájať sa aj so silnými hráčmi zo zahraničia.
Dobrá rada nad zlato
Ak chce záujemca podávať projekt, je výhodné obrátiť sa na odborníkov, ktorí mu môžu s podaním pomôcť. Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) výrazne posilnilo svoj tím, ktorý pomáha vedcom a inštitúciám nielen pri písaní žiadostí a vzájomnej komunikácii, ale organizuje aj rôzne informačné podujatia a školenia pre všetkých, ktorí sa chcú zapojiť do programu Horizont Európa 2021 – 2027.
CVTI SR vytvorilo tzv. národné kontaktné body pozostávajúce z mnohých odborníkov. Tí komunikujú priamo s delegátmi v Bruseli, ktorí posudzujú jednotlivé žiadosti. Majú informácie z prvej ruky, poradia a pomôžu, ako ďalej s projektom tak, aby mal šancu uspieť.
Generálny riaditeľ Centra vedecko-technických informácií SR prof. PharmDr. Ján Kyselovič, CSc., upresňuje: Úlohou CVTI SR je prepojiť týchto odborníkov s našimi vedcami. Znamená to, že už nebudú posielať iba výzvy e-mailami, ale skutočne sa s vedcami skontaktujú a budú hľadať riešenia pre grantové úlohy Horizont Európa. Na Slovensku máme výnimočných ľudí, ktorí sú schopní realizovať nadštandardné projekty. Máme niekoľko pečatí kvality, ktoré získali naše pracoviská. Máme nositeľov zaujímavých cien aj startupové firmy, ktoré sú úspešné nielen doma, ale aj v zahraničí. Chýbajú nám však väčšie celky, konzorciá. A práve program Horizont Európa je budovaný na celkoch. Mojím zámerom je, aby sa nám na Slovensku podarilo vytvárať konzorciá špičkových ľudí.
Rovnako dôležité je aj to, akým štýlom je projekt napísaný. Pretože nielen obsah, ale aj obal predáva. Eurokomisári, ktorí posudzujú žiadosti, sú nimi doslova zahltení a ak ich projekt nezaujme hneď na začiatku, môže to byť problém. Majú totiž okrem svojej bežnej práce vybrať z dvoch až troch tisícok projektov 50 najlepších.
Horizont Európa je kľúčový program financovania výskumu a inovácií EÚ s rozpočtom 95,5 miliardy eur. Rieši zmenu podnebia, pomáha dosiahnuť ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN a zvyšuje konkurencieschopnosť a rast EÚ. Program uľahčuje spoluprácu a posilňuje vplyv výskumu a inovácií na vývoj, podporu a vykonávanie politík EÚ pri riešení globálnych výzev. Podporuje vytváranie a lepšie šírenie vynikajúcich vedomostí a technológií. Vytvára pracovné miesta, podieľa sa na výbere talentov v EÚ, podporuje hospodársky rast, priemyselnú konkurencieschopnosť a optimalizuje investičný dosah v rámci posilneného európskeho výskumného priestoru. Dôraz na partnerov Úspešní uchádzači upozorňujú na to, že z Bruselu neprichádza spätná väzba na podaný projekt vo forme slovného hodnotenia. Oficiálne vyjadrenie je len bodovým hodnotením, z ktorého nie je jasné, čo treba vylepšiť a čo zmeniť, aby konkrétny projekt uspel. Preto je dôležité, akých zahraničných partnerov si vyberiete. Ak sa to nepodarí ani s nimi, môžete ich vymeniť v ďalšom období, keď budete projekt opätovne podávať, čo je bežná prax. Pomocnú ruku okrem CVTI SR podávajú aj ďalšie inštitúcie. Aj na Univerzite Komenského posilňujú Centrum podpory projektov a fakulty budujú svoje projektové centrá. Prorektor pre vedu, doktorandské štúdium a projektovú činnosť Univerzity Komenského v Bratislave prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc., dodáva: Chceme pomôcť riešiteľom s administratívou a náročnou byrokraciou. Mali by sa zaoberať len odbornou stránkou a všetko ostatné by mali urobiť pracovníci projektových oddelení. Toto je skúsenosť zo sveta. Tam, kde majú silné projektové oddelenia, je aj väčší záujem zo strany odborníkov a vyššia úspešnosť. Simona Simanová, RTVS
Pripravujeme pre našich pracovníkov školenia, aby boli schopní písať projekty tak, aby dosiahli úspech v Bruseli. Slovensko by malo mať priority a malo by si stanoviť oblasti, do ktorých sústredíme všetky sily na to, aby sa tieto oblasti v projektoch objavovali. Mali by sme tak väčšiu schopnosť čerpať z programu Horizont Európa. Už by sme potom nemuseli iba reagovať na to, že niekto vyhlási tému, ale mohli by to byť aj naše vlastné témy, povedal prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc.
Aj Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR má schválený program na podporu zapojenia sa slovenských subjektov do programu Horizont Európa. MUDr. RNDr. Ľudovít Paulis, PhD., MPH., štátny tajomník ministerstva školstva, vysvetľuje: Uchádzačom budeme uhrádzať náklady spojené s prípravou projektu. Tým, ktorí získajú dobré hodnotenie od posudzovateľov, ale nepodarí sa im dostať financie z EÚ, projekt zafinancujeme, takže ich motivácia bude väčšia.
Slovenských vedcov povzbudzuje aj Jean-Eric Paquet, generálny riaditeľ Výskumu a inovácií Európskej komisie. Najmä aktívne zapojenie sa môže vedcom pomôcť v tom, aby sa stali súčasťou spoločného európskeho úsilia. V novom programe Horizont Európa je totiž oveľa viac možností pre členské krajiny so slabším inovačným výkonom, takže mnohým slovenským vedcom umožnia pracovať na rozvoji excelentnej vedy na Slovensku. Pripravujú sa preto aj matchmakingové podujatia, ktoré pomôžu pri hľadaní vhodných partnerov na spoluprácu z celej Európy.
Foto archív autorky
