Prekvapivo krátky záblesk gama žiarenia (GRB; Gama-Ray Burst) prinútil astronómov prehodnotiť naše nazeranie na to, čo je dôvodom týchto nebeských katakliziem. Vesmírny gama teleskop Fermi zaznamenal v auguste 2020 jednosekundový záblesk gama žiarenia, označený GRB 200826A. O takýchto zábleskoch sa zvyčajne predpokladá, že vznikajú pri zrážkach neutrónových hviezd. Bližší pohľad však odhalil, že záblesk pochádza z implózie jadra masívnej hviezdy. V tomto scenári sa jadro hviezdy zrúti do kompaktného objektu, napríklad čiernej diery, pričom vzniknú vysokorýchlostné výtrysky (jety). Tie prerazia zvyšok hviezdy a vyžarujú silné gama žiarenie predtým, ako vonkajšie vrstvy vybuchnú v supernovu. Predpokladá sa, že tento proces spôsobuje dlhšie GRB, ktoré trvajú viac ako dve sekundy. Objav takéhoto krátkeho gama záblesku z výbuchu hviezdy naznačuje, že niektoré záblesky, ktoré boli predtým klasifikované ako splynutia hviezd, môžu v skutočnosti pochádzať zo smrti masívnych hviezd, uviedli vedci v časopise Nature Astronomy.
Prvé poznatky o pôvode GRB 200826A pochádzajú zo samotného záblesku. Vlnová dĺžka svetla a množstvo uvoľnenej energie sa viac podobali na GRB z kolapsu ako zrážky, uviedol Bing Zhang, astrofyzik z Nevadskej univerzity v Las Vegas. Záblesk navyše pochádzal zo stredu galaxie, v ktorej sa tvoria hviezdy. Tam astronómovia očakávajú kolabujúce masívne hviezdy, ale nie splynutia neutrónových hviezd, ktoré sa zvyčajne nachádzajú na okrajoch pokojných galaxií. Ďalšia skupina, ktorú viedol astronóm Tomás Ahumada-Mena z Marylandskej univerzity v College Parku, hľadala supernovu, ktorá by mala nasledovať po GRB z kolabujúcej hviezdy. Použitím teleskopu Gemini North na Havaji sa im podarilo zachytiť infračervené svetlo zo supernovy. Záblesk mohol byť taký krátky, pretože jeho jety sotva prerazili povrch hviezdy, než sa zastavili a hviezda vybuchla, hovorí T. Ahumada-Mena.
Zo stránky ScienceNews pracovala BP
