Neustále pribúdajú informácie o nových smrteľných vírusových infekciách, ktoré sa znenazdajky objavili a ohrozujú ľudstvo. Ekologické štúdie potvrdili, že v ich šírení zohrávajú úlohu rôzne druhy netopierov.
Netopiere predstavujú prírodný rezervoár vírusov, ktoré sa môžu preniesť na iné živočíchy obývajúce s nimi spoločný biotop. Adaptáciou vírusov na nový živočíšny druh tieto vírusy nadobúdajú potenciál infikovať človeka.
Cez druhové bariéry
Na Slovensku žije 28 druhov netopierov, z ktorých niektoré sú známe ako prirodzený rezervoár vírusu besnoty (čeľaď Rhabdoviridae) a vírusu kliešťovej encefalitídy (čeľaď Flaviviridae). Proti obidvom vírusom existuje účinná vakcína, preto nepredstavujú vážny problém. V trópoch a subtrópoch, kde je oveľa väčšia druhová rozmanitosť netopierov, sa však podarilo dokázať prítomnosť širokej škály doposiaľ neznámych vírusov. Medzi nimi sú pomerne nové a patogeneticky významné vírusy hendra, nipah, ebola, marburg, SARS, MERS, SARS-CoVi-2 a nové herpetické a chrípkové vírusy. Všetky pochádzajú primárne z netopierov a s nimi spojené infekcie človeka, dobytka a divokej zveri vznikajú ich schopnosťou prekročiť druhovú bariéru, čo im dáva možnosť replikovať sa na novom hostiteľovi. Je zaujímavé, že netopiere, napriek tomu, že sú rezervoárom mnohých druhov vírusov, málokedy v dôsledku vírusovej infekcie hynú. Preto je veľmi dôležitá ostražitosť človeka pri kontakte s nimi.
Cez hranice kontinentov
Paramyxovírusy sú charakteristické tým, že svoju genetickú informáciu majú uloženú v RNA a ich virióny sú obalené. V roku 1994 bol po prvý raz identifikovaný nový vírus hendra ako pôvodca akútnej respiračnej choroby koní, ktorý spôsobil aj infekciu ľudí v Hendre v Austrálii. Doteraz bolo týmto vírusom nakazených množstvo ľudí, z ktorých väčšina infekcii podľahla. Inkubačná doba je sedem až desať dní. Príznaky infekcie sú podobné chrípke, neskôr však vyúsťujú do encefalitídy a vedú k zlyhaniu orgánov. Najlepšou prevenciou proti šíreniu vírusu s možnosťou infekcie človeka je vakcína, ktorá sa používa na vakcináciu koní Equivac®HeV. Vírus nipah, ktorý sa po prvý raz objavil v Malajzii v roku 1998, je veľmi podobný vírusu hendra. Spôsobuje mierne respiračné a neurologické ochorenie ošípaných, u ľudí je však spájaný s akútnym a často smrteľným horúčkovitým ochorením s encefalitídou.
Vzhľadom na podobnosť vírusov nipah a hendra sa hľadanie prirodzeného rezervoáru v prírode sústredilo na netopiere. Ukázalo sa, že v Malajzii sa veľmi často vyskytujú protilátky proti obidvom vírusom v krvi miestnych druhov netopierov, čo svedčí o premorenosti netopierov týmto vírusom. Filovírusy patria tiež medzi RNA vírusy, ktoré boli dokázané vo viacerých hmyzožravých netopieroch z Afriky, Ázie a Európy. Krátko po ich objavení bolo zaznamenaných iba zopár vzplanutí infekcie medzi ľuďmi. V súčasnosti sa však stali veľmi obávanou hrozbou vďaka ich extrémnej virulencii a vysokej úmrtnosti infikovaných ľudí. Prvý známy filovírus marburg sa objavil v roku 1967 po náhodnej infekcii laboratórnych pracovníkov. Tí pripravovali bunkové kultúry z obličiek opíc druhu Cercopithecus aethiops importovaných z Ugandy do Frankfurtu a Marburgu v Nemecku a do Belehradu v Srbsku. Následne vypukli dve závažné ohniská v Demokratickej republike Kongo v rokoch 1998 – 2000 a v Angole v rokoch 2004 – 2005. S celkovým počtom 462 prípadov a 375 úmrtí predstavuje tento vírus významnú hrozbu.
Prof. RNDr. Jela Mistríková, DrSc.
Katedra mikrobiológie a virológie
Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave
Virologický ústav BMC SAV v Bratislave
Bc. Monika Janíková
Katedra mikrobiológie a virológie
Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave
