Hoci si sliny v ústach takmer ani neuvedomujeme, tento prehliadaný robotník veľkým dielom prispieva k zdraviu nielen ústnej dutiny.
Sliny potrebujeme na trávenie potravy, na udržovanie mineralizácie zubov a na ochranu sliznice hornej časti prehĺtacieho traktu pred infekčnými patogénmi. V závislosti od druhu prijatej potravy, počtu jedál a pitného režimu naše telo denne vyprodukuje 1,5 až 2 litre slín, takže ich množstvo vytvorené za jeden ľudský život by naplnilo veľký domáci bazén.
O produkciu slín sa starajú malé a veľké slinné žľazy. Každá obsahuje vývody, ktorými sa sliny dostávajú do ústnej dutiny. Medzi veľké slinné žľazy patria tri páry slinných žliaz – podčeľustné, podjazykové a príušné. Najväčšie z nich sú príušné a sú v oblasti pod ušami a pred nimi a vo výške korunky druhej hornej stoličky ústia do ústnej dutiny. V oblasti dolnej čeľuste sú podčeľustné slinné žľazy, z ktorých sa sliny dostávajú na spodinu ústnej dutiny. Podjazykové slinné žľazy sa nachádzajú, ako napovedá ich názov, pod jazykom.
Okrem troch párov slinných žliaz sa v ústnej dutine nachádza ešte množstvo malých slinných žliaz, ktoré neustále vytvárajú sliny, čím sa v ústach zachováva vlhké prostredie.
Správna slina má byť vodnatá, priesvitná a riedka. Až 99 % ju tvorí voda, zvyšok sú dôležité zlúčeniny – mukus, enzýmy, polysacharidy, zásadotvorné ióny vápnika, draslíka, sodíka a chloridov, ako aj fluoridov a rodanidov, ktoré chránia sklovinu. Prevahu tvorí mukus, čo je hlien či sliz, ktorý sa skladá predovšetkým z mukopolysacharidov a glykoproteínov a má za úlohu slizom obaliť v ústach prežúvanú potravinu, aby sústo ľahko skĺzlo dole hltanom. Pri jedení má mukus mechanickú úlohu, v pokoji ochrannú – chráni povrch skloviny pred vznikajúcimi kyselinami zo zvyškov potravy a nápojov v ústach.
Keďže sa v slinách nachádzajú aj enzymatické rozkladné látky, trávenie sa začína už v ústach – enzýmy majú za úlohu naštartovať metabolizmus a akoby predtráviť jedlo. Rozkladajú reťazce škrobov a proteínové molekuly v potravinách na glukózu a aminokyseliny. Preto čím dôkladnejšie sa strava predžuje, tým lepšie sa jedlo predtrávi už v ústach. Navyše, enzýmy v slinách pôsobia proti nežiaducim mikroorganizmom a prispievajú k boju proti tvorbe biofilmu či zubného povlaku.
Salivácia, čiže slinenie, zahŕňa päť rozličných druhov slín a k nim prislúchajúcich fáz. Kefalická salivácia závisí od vonkajších podnetov ako pohľad na jedlo, vôňa či chuť. Bukálna sa začína vo chvíli, keď sa jedlo dostane do úst. Pažerákové, žalúdočné a črevné fázy a druhy slín sú už spojené s trávením.
A na záver jedna zaujímavosť: Ľudia sa nerodia so schopnosťou produkovať sliny – to sa začína diať v 2. až 4. mesiaci života.
R
