Invázne komáre sú strašiakom, o ktorom počúvame každé leto. Minulý rok bola uverejnená správa o výskyte japonského druhu Aedes japonicus aj u nás na Slovensku. S inváznymi komármi však vie bojovať každý z nás. A práve naša snaha je najdôležitejšia, aby sme sa ubránili nebezpečenstvu, ktoré tieto komáre prinášajú.
Šesť druhov komárov z rodu Aedes, a to Aedes albopictus, Ae. aegypti, Ae. japonicus, Ae. koreicus, Ae. atropalpus, Ae. triseriatus, pôvodne obývajúcich ázijské krajiny, Afriku a Severnú Ameriku, začalo v posledných desaťročiach osídľovať nové územia a nekontrolovateľne sa šíriť po celom svete. Práve vďaka tomu dostali pomenovanie nepôvodné druhy, v angličtine tiež označované ako alien species. Na nových územiach sa tieto druhy veľmi rýchlo šíria, dokonca sa veľmi úspešne adaptujú na nové podmienky prostredia. Keď však začnú negatívne ovplyvňovať prostredie, iné druhy živočíchov alebo aj človeka, práve vtedy ich označujeme ako invázne druhy. V populácii komárov je veľmi náročné odpozorovať všetky faktory a jednotlivé druhy správne ekologicky klasifikovať. Zjednodušene sa preto často komplexne nazývajú inváznymi druhmi komárov.
Významné prenášače
Hrozba týchto komárov tkvie najmä v ich vysokej schopnosti prenášať vírusy a parazitické červy spôsobujúce závažné ochorenia, a tiež v obave, že sa ich prostredníctvom rozšíria nové vírusy aj k nám. Významným prenášačom je v tomto prípade komár Aedes aegypti, ktorý je vektorom vírusov žltá zimnica, horúčka dengue, chikungunya a zika. V Európe ešte nie je až taký rozšírený, okupuje najmä pobrežie Čierneho mora. Zmena klimatických podmienok a neustály import a export komodít však môžu situáciu rýchlo zmeniť.
Druhým veľmi významným vektorom je Aedes albopictus, nazývaný aj ázijský tigrovaný komár. Tento druh prenáša okrem už spomínaných vektorov aj parazity z rodu Dirofilaria. Je rozšírený v celej Európe a jeho populácie sa veľmi rýchlo ustaľujú na nových územiach. Patrí medzi veľmi nepríjemné druhy, pretože je aktívny aj počas dňa.
Menej významnými, ale nezanedbateľnými prenášačmi sú druhy Aedes japonicus a Aedes koreicus. Tieto dva druhy môžu prenášať La Crosse vírus, západonílsky vírus, ale aj červy z rodu Dirofilaria. Tieto dva druhy sa v posledných rokoch začali v Európe veľmi rýchlo rozširovať.
Taliansko, foto Viktória Čabanová
Dengue a chikungunya
Vírus dengue je vírus z čeľade Flaviviridae spôsobujúci každoročne takmer 400 miliónov infekcií v tropických a suptropických krajinách. Ochorenie spôsobené jedným subtypom tohto vírusu (4 subtypy) sa nazýva hemoragická horúčka dengue, ktorá sa na ľudí prenáša prostredníctvom bodnutia infikovaných samičiek komárov Aedes aegypti alebo Aedes albopictus. Toto ochorenie je často asymptomatické alebo sa vyznačuje príznakmi podobnými chrípke a môže vyústiť do vnútorného krvácania. Okrem prenosu z infikovaného komára sa toto ochorenie môže preniesť aj z infikovanej matky na dieťa počas tehotenstva alebo pri pôrode.
Vírus chikungunya je taktiež komármi prenášaný vírus z čeľade Togaviridae, ktorý spôsobuje vírusové ochorenie chikungunya. Rovnako ako pri víruse dengue aj toto ochorenie prenášajú komáre rodu Aedes. Medzi typické prejavy tohto ochorenia patria horúčka, bolesť kĺbov a vyrážka. Ohniská tohto ochorenia sa vyskytli v krajinách Afriky, Ameriky, Ázie, Karibiku, Indického a Tichého oceánu, ale aj Európy. Najväčšie riziko nákazy v neendemických krajinách predstavuje prenos tohto vírusu prostredníctvom cestovného ruchu.
Zika
Vírus zika je ďalší nebezpečný vírus z čeľade Flaviviridae prenášaný komármi Aedes aegypti a Aedes albopictus. Od roku 2007 spôsobil vírus zika niekoľko ohnísk nákazy v Pacifiku a od roku 2015 sa ďalej šíril na území Ameriky. V tomto období išlo o prvé zdokumentované prenosy mimo tradičných endemických oblastí v Afrike a Ázii. Prvý lokálne nadobudnutý prenos zaznamenali už aj v Európe, a to vo Francúzsku v roku 2019. Medzi najdôležitejšie symptómy tohto ochorenia patrí vyrážka, ktorá môže byť sprevádzaná horúčkou trvajúcou dva až sedem dní. Tento vírus zväčša spôsobuje mierne ochorenia a u 80 % infikovaných sa neprejavia žiadne príznaky ochorenia. Jeho nebezpečenstvo spočíva najmä v prenose vírusu z matky na dieťa, čo môže u plodu zapríčiniť mikrocefáliu, vrodené malformácie nervového systému a Guillainov-Barrého syndróm.
foto Ján Kodada a Alena Christophoryová
Západonílsky vírus
Západonílsky vírus (West Nile) je vírus prenášaný medzi komármi a vtákmi. Tie predstavujú vektory a rezervoárových hostiteľov, v ktorých sa dokáže vírus množiť. Cicavce a človek sa môžu nakaziť prostredníctvom bodnutia infikovaným komárom, ale považujú sa za tzv. slepých hostiteľov, pretože sa v nich vírus ďalej nereplikuje. Taktiež bolo dokázané, že západonílsky vírus sa môže prenášať prostredníctvom transfúzie krvi, darcovstvom orgánov a počas tehotenstva z matky na dieťa. Tento vírus patrí do čeľade Flaviviridae a v Európe sú hlavnými vektormi komáre Culex pipiens a Culex modestus. No druhy Aedes japonicus a Aedes koreicus môžu pre tento vírus predstavovať kompetitívne vektory. V súčasnosti je to arbovírus (článkonožcami prenášaný vírus) s najširším geografickým rozšírením a možno ho nájsť v krajinách Severnej a Južnej Ameriky, Afriky, Európy, Ázie a Oceánie. Väčšina ľudí infikovaných týmto vírusom neprejavuje žiadne príznaky. Približne u jedného z piatich infikovaných sa objaví horúčka a ďalšie príznaky. Asi u jedného zo 150 infikovaných ľudí sa vyvinie vážna, niekedy smrteľná choroba s prejavmi encefalitídy alebo meningitídy.
Ako sa sem dostali
Príčinou introdukcie inváznych druhov je predovšetkým ľudská činnosť. Tieto druhy komárov prvýkrát doviezli do Európy v 90. rokoch 20. storočia pri dovoze pneumatík. Samička invázneho komára kladie veľmi rezistentné vajíčka, ktoré vydržia aj vysychanie, a preto nie je problém pre takéto vysoko odolné vajíčka prežiť dlhú prepravu medzi kontinentmi.
Ďalším zdrojom introdukcie inváznych komárov je aj rastlina dracéna Sanderova (Dracaena sanderiana spp.), nazývaná aj šťastný bambus. Táto okrasná rastlina sa k nám dováža práve z ázijských krajín a tak sa k nám nepôvodné komáre často opakovane dostávajú. Okrem prvotnej introdukcie sa invázne komáre časom začali rozširovať po celom kontinente. Neznamená to však, že sa aktívne rozlietavajú po krajinách. Opäť je to dôsledok ľudskej činnosti. Napríklad ázijský tigrovaný komár Ae. albopictus sa najskôr udomácnil v Taliansku, no v súčasnosti ho nájdeme vo väčšine krajín Európy. Môže za to cestovanie do zahraničia a dovoz komodít. Slováci napríklad často cestujú na letnú dovolenku do Talianska autom. Keďže je tam tento komár veľmi početný a aktívny aj počas dňa, veľmi rýchlo vletí aj do auta. Takto si ho, ako nechcený suvenír, môžeme doniesť domov, kde sa pri troche šťastia ďalej rozmnožuje.
Viktória Čabanová
Biomedicínske centrum SAV v. v. i.
Kristína Boršová
Katedra ekológie, Prírodovedecká fakulta UK
Biomedicínske centrum SAV v. v. i.
Výsledky monitoringu vznikli v spolupráci s M. Svitokom, I. Svitkovou, E. Barbušinovou, T. Derkom, M. Bohušom a J. Oboňom. Tento článok vznikol vďaka podpore v rámci Programu spolupráce Interreg V-A SK-AT pre projekt s názvom Biologická regulácia komárov v slovensko-rakúskom prihraničnom území (kód ITMS: 305020AXQ8), ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu SR a medzinárodnej akcie AIM COST 17 108.
