Práca z domu je vraj efektívna len dva až tri dni v týždni.
V najvyspelejších krajinách sveta, v ktorých už veľa pracovníkov potrebuje na výkon svojej práce len počítač – samozrejme zosieťovaný s ďalšími počítačmi firmy a cez internet spojený s celým svetom – pribúdajú ľudia, ktorí nedochádzajú do práce (do sídla svojej firmy), ale pracujú z domu. Takto môžu pracovať napríklad dizajnéri, architekti, analytici, redaktori, predajcovia cez internet i pracovníci ďalších odvetví. Práca z domu bezpochyby ponúka pracovníkovi i zamestnávateľovi rôzne výhody. Pracovník nemusí do práce dochádzať, čím môže ušetriť veľa času, môže si svoju prácu časovo rozvrhnúť tak, ako mu to najviac vyhovuje a pri práci nie je vyrušovaný kolegami. Zamestnávateľ zase ušetrí na tom, že nemusí pre pracovníkov z domu vytvárať vo firme pracovné miesto a príslušnú infraštruktúru. Vo všeobecnosti sa hovorí, že zamestnávateľ očakáva od pracovníka, pracujúceho z domu, vyšší výkon ako má pracovník priamo vo firme, a doma pracujúci zamestnanec zase očakáva vyššie ohodnotenie než majú jeho kolegovia, dochádzajúci do práce do firmy. Obidvaja – zamestnanec i zamestnávateľ – by teda mali byť spokojní. Nová štúdia, ktorú zverejnil výskumný tím London School of Economics and Political Science (Londýnska škola ekonómie a politických vied), však ukázala, že z dlhodobého hľadiska sa rozdiely medzi pracovníkmi doma a vo firme vytrácajú. Štúdia napríklad upozornila na to, že niektorých doma pracujúcich začne po čase hnevať, že zamestnávateľ im nechce prispievať na úhrady za energie či kúrenie ani preplácať kancelárske potreby. Za negatívum dlhodobej práce z domu sa považuje aj rastúci počet profesionálnej izolácie a pokles výmeny širšieho spektra vedomostí s kolegami. Londýnska štúdia, vykonaná na vyše 500 pracovníkoch, došla k záveru, že najefektívnejšie pre obe strany je, keď pracovníci pracujú z domu len dva až tri dni v týždni.
RM
