Okrem známej včely medonosnej sú pre opeľovanie rovnako dôležité aj iné druhy hmyzu. O význame voľne žijúcich opeľovačov a obnove biodiverzity v krajine sme sa rozprávali so zoológom Marekom Semelbauerom z Ústavu zoológie SAV, v. v. i., v Bratislave.
Mgr. Marek Semelbauer, PhD., pôsobí na Ústave zoológie Slovenskej akadémie vied, v. v. i., v Bratislave. Venuje sa hmyzu, predovšetkým dvojkrídlovcom, ich faunistike, ekológii, morfológii a taxonómii. V rámci dizertačnej práce sa zaoberal muchami čeľade Lauxaniidae, pričom opísal jeden nový druh pre vedu. V spolupráci s Bratislavským regionálnym ochranárskym združením (BROZ) sa venuje monitoringu opeľovačov najmä v súvislosti s obnovou tradičnej pastvy hospodárskych zvierat.
Kto je opeľovač?
Opeľovač je druh živočícha, ktorý navštevuje kvety a dokáže pri tom prenášať peľ z jedného kvetu na druhý. Tu si treba vysvetliť aj jednu zákernosť: to, že opeľovač navštevuje kvety, nutne neznamená, že jeho činnosť vedie k opeleniu alebo k tvorbe plodov.
Aký je princíp opeľovania kvetov?
Princíp je rovnaký pre všetky skupiny opeľovačov. Príslušný opeľovač hľadá na kvete zdroj potravy, typicky peľ a/alebo nektár, a pri ich zbere prenáša peľ na bliznu.
Medzi najznámejšie opeľovače patria včely. Koľko druhov poznáme celosvetovo a koľko druhov včiel žije u nás na Slovensku?
Na svete je známych približne 20-tisíc druhov včiel, z nich v Európe takmer presne 2 000 a na Slovensku podľa posledného kontrolného zoznamu z roku 2007 643 druhov.
Aké efektívne je opeľovanie včelou medonosnou v porovnaní s inými druhmi včiel?
To veľmi záleží na tom, aký druh plodiny alebo jej konkrétnej odrody vás zaujíma. Napríklad čučoriedky opeľuje celkom efektívne, jablone, rajčiny, lucernu alebo jahody už menej.
Prečo neefektívne napríklad jablone?
Na jednej strane platí, že včela medonosná (Apis mellifera) jablone s obľubou navštevuje pre peľ aj nektár. Lenže zároveň platí, že robotnice do kvetov často vstupujú zboku. Jednak to umožňuje morfológia kvetu jablone, ale dôležitejšie je, že časť robotníc je špecializovaná na zber nektáru a peľ je pre ne kontaminácia, preto sa mu usilujú vyhnúť. No aj keď robotnica prichádza do kontaktu s peľnicami aj bliznami, nemusí to viesť k tvorbe plodov. Jablone sú totiž cudzoopelivé, čiže aby došlo k oplodneniu vajíčka v semenníku, peľ musí pochádzať z inej odrody. A to je ten vtip: robotnice majú tendenciu navštevovať tú istú odrodu alebo tie isté jedince, teda prenášajú do veľkej miery nekompatibilný peľ. Na rozdiel od včely medonosnej vstupujú čmele, maltárky a pieskárky do kvetov vždy zhora, preto je ich kontakt s peľnicami aj bliznami takmer dokonalý. Zároveň majú väčšiu tendenciu striedať stromy a tak lepšie zabezpečujú cudzoopelenie.
Do výslednej efektivity sa premietajú aj ďalšie faktory, ako sú čas potrebný na obrobenie jedného kvetu, schopnosť pracovať pri nízkej teplote alebo zamračenej oblohe atď. Nemenej zaujímavé je, že efektivita opeľovačov súvisí aj s priestorovým usporiadaním stromov.
Ako to funguje napríklad v komerčnom jabloňovom sade?
Predstavme si, že v sade sú dve odrody: červená a žltá. Cudzoopelivé druhy vyžadujú peľ z iného jedinca, lenže pri kultivaroch nestačí iný jedinec tej istej odrody, pretože geneticky je identický. Z praktických dôvodov sú jablone sadené v riadkoch. Aby došlo k tvorbe plodov, včela musí byť pri opeľovaní ochotná striedať riadky. A to je celkom dôležitý háčik. Keď totiž vedci empiricky merali ochotu rôznych druhov včiel striedať riadky, zistili, že včela medonosná to nerobí veľmi dobre, kým čmele a maltárky sú omnoho ochotnejšie.
Príklad komerčných sadov ukazuje tiež to, že výsledok opeľovania je závislý aj od priestorového usporiadania odrôd v sade. Predstavme si, že odrody sú pestované v dvoch samostatných blokoch. Dôsledkom toho bude, že efektivita všetkých druhov včiel klesne. V prípade, že každý strom je iná odroda, čo je pomerne realistický scenár v záhradkárskych osadách, efektivita opeľovania stúpne.
Do akej miery prispieva väčšia diverzita včiel v sade k vyššej kvalite ovocia?
Američania spravili peknú štúdiu, v ktorej demonštrovali, že diverzita včiel v komerčných jabloňových sadoch zvyšuje napríklad veľkosť jabĺk a ich symetriu, teda aj ich cenu na trhu. Okrem týchto atribútov je zaujímavý ešte jeden rozmer biodiverzity, a to je stabilita výnosov. Pre hospodárov je to rovnako dôležitý parameter ako výnos. Pri jabloniach si to môžeme predstaviť tak, že ak je pekná jar, nie je žiadny problém. No ak v čase kvitnutia jabloní silno fúka a je zamračené, včely medonosné vtedy ostávajú v úľoch, kým murárky a čmele sú dostatočne otužilé a pracujú aj za menej priaznivých podmienok.
Kto sa vo všeobecnosti podieľa na opeľovaní viac – včely medonosné alebo voľne žijúce opeľovače?
Podľa najnovšej metaanalýzy je to takmer presne 1 : 1 – asi polovicu návštev na kultúrnych plodinách zabezpečuje včela medonosná a polovicu voľne žijúce opeľovače. V priemere tiež platí, že obe skupiny opeľovačov sú rovnako efektívne, no nezabúdajme, že je to priemer a neplatí pre niektoré typy plodín. Veľkou slabinou včely medonosnej sú práve cudzoopelivé plodiny, čo sme si vysvetlili pri jabloniach. Nezabúdajme tiež, že existuje mnoho plodín, ktoré nie sú primárne opeľované včelami, napríklad kakaovník, mango, palma olejová a mrkvovité rastliny.
Dá sa v súčasnosti hovoriť o probléme s opeľovaním?
Pre výnos hmyzoopelivých plodín je kľúčový tzv. polinačný deficit, teda o koľko úrody prichádzame vinou nedostatočného opelenia. Istá miera deficitu je pritom žiaduca, pretože keby bol opelený každý kvet, jabĺčka by boli malé a ich cena by klesla. Nedávna metaanalýza vyhodnocovala polinačný deficit na jabloniach, ktorý v Európe dosahuje v priemere 30 %, kým v Ázii je to až 60 %. Vidíme, že deficit je značný a rozhodne by sme mali pracovať na jeho znížení.
Koľko včelstiev je na Slovensku a ako sa vyvíja ich početnosť v čase?
Na Slovensku je aktuálne približne 330-tisíc včelstiev, no treba uviesť, že časť z nich nemusí byť registrovaná, a preto nefigurujú vo včelárskych štatistikách. Počet včelstiev u nás má zaujímavý priebeh. V 20. storočí najskôr plynule narastal s tým, ako rástla ľudská populácia, až kým sme v roku 1989 dosiahli historicky najvyššie zavčelenie: 480-tisíc včelstiev. Po tomto roku začal počet včelstiev klesať na menej ako 250-tisíc, až kým sa trend približne v roku 2000 neobrátil a odvtedy stabilne rastie.
S čím to súvisí?
Počet včelstiev závisí od počtu včelárov. Táto triviálna súvislosť väčšine ľudí uniká. Ak sa počet včelstiev mení, mali by sme sa pýtať na sociologické a ekonomické príčiny, nie ekologické. Mení sa ochota ľudí chovať včely, čo ovplyvňujú aj také faktory ako spoločenská prestíž a móda, ale aj finančná podpora.
Za rozhovor ďakuje redakcia Quarku
Foto M. Semelbauer
