Drobné, vo vode žijúce živočíchy, známe ako tardigrady, dokážu prežiť celé roky extrémne teploty, radiáciu, vysušenie, dokonca aj priestorové vákuum. Vedcov už dlho miatlo, ako sa tieto mikroskopické živočíchy vyvinuli a prečo sú nezničiteľné. Genómová štúdia výskumníkov z Keio univerzity objasňuje, ako dokážu zniesť rýchle vysušenie, zmrazenie a ďalšie environmentálne skúšky. Japonský tím spojil sily so skupinou vedcov z Edinburskej univerzity, aby dekódovali celé genómy dvoch druhov pomaliek, Hypsibius dujardini a Ramazzottius varieornatus. Vedci analyzovali ich vzory prejavov génov v rôznych štádiách vývoja vrátane vysušenej fázy a identifikovali množstvo génov spojených s extrémnymi schopnosťami prežitia. Našli aj mnoho genetických rozdielov, ktoré by mohli vysvetliť, prečo druhu H. dujardini trvá asi deň, než začne hibernovať, zatiaľ čo R. varieornatus to dokáže za menej než 30 minút. Mechanizmy na znášanie značného poškodenia bunky nás môžu doviesť k lepšiemu chápaniu celistvosti ľudských buniek napriek stresu a poškodeniu, hovorí Kazuhara Arakawa. Poznatky o tom, ako tardigrady vydržia dehydratáciu, môžu pomôcť vedcom vyvinúť stabilnejšie enzýmy, vakcíny a bunkové terapie, ktoré sa môžu lyofilizovať (sušiť zmrazením) a skladovať pri izbovej teplote.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
