Plazmou sa nazýva čiastočne alebo plne ionizovaný plyn zložený z iónov, elektrónov a neutrálnych častíc, ktoré vykazujú kolektívne správanie a kvázineutralitu, t. j. približnú rovnosť medzi počtom kladne a záporne nabitých častíc.
Na rozdiel od vysokoteplotnej (termálnej, izotermickej) plazmy s teplotou 10- až 20- tisíc kelvinov sú v nízkoteplotnej (netermálnej, neizotermickej) plazme excitované na vysokú energiu iba elektróny a ióny zostávajú na teplote blízkej okoliu. V dôsledku toho sa materiály prichádzajúce do styku s nízkoteplotnou plazmou nezahrievajú. Nízkoteplotnú plazmu môžeme ľahko generovať pomocou rôznych druhov elektrických výbojov v plynoch. Najčastejším zdrojom nízkoteplotnej plazmy bývajú korónový výboj, dielektrický bariérový výboj alebo rôzne zariadenia typu plazmový horák alebo plazmové pero. Už dlhšie je známe, že elektrické výboje a nimi generovaná plazma majú mikrobicídne účinky, teda hubia rôzne druhy mikroorganizmov. Výrazný úspech by preto mohla plazma zožať na poli medicíny. Tu sa objavujú nádejné správy o vyvolávaní apoptózy – programovanej bunkovej smrti poškodených a nádorových buniek – ako ďalšej z možností liečby rakoviny. Pôvodné práce vyzerali perspektívne, žiaľ, metóda sa zatiaľ nedostala do praxe. Čiastočne sa však už využíva možnosť liečby onychomykóz (ľudovo plesnivých nechtov). Tie predstavujú veľmi nepríjemné a zdĺhavé ochorenie, ktorého liečba sa často nedarí. Ako ukazujú doterajšie výsledky, aplikácia plazmy, ideálne v kombinácii s nechtovou hygienou, vedie k úspešnej terapii. Sľubné je aj využitie v poľnohospodárstve alebo na záhrade. Po ošetrení semien môžu v niektorých prípadoch semená klíčiť rýchlejšie a malé rastlinky lepšie prosperovať.
Inzercia
Text a foto doc. Ing. Vladimír Scholtz, Ph.D.
Vysoká škola chemicko-technologická v Prahe
