Novinky s neistou budúcnosťou

V roku 1995 vyšli prvé štyri čísla Quarku a v ďalšom roku už mal náš časopis svojich pravidelných čitateľov. Aj v roku 1996 prinášal najnovšie informácie z vedy a techniky. Niektoré novinky z tej doby sa realizovali v praxi, iné stále čakajú na svoje uplatnenie.

V januári 1996 sme písali aj o nových automobiloch predstavených na autosalóne v Tokiu. Išlo o prototypy športových vozidiel od ázijských výrobcov – Mazda RX-01 a KIA KMS-II. Obidva prototypy sa neskôr vyrábali a našli si svojich zákazníkov. Výroby a uplatnenia v praxi sa dočkalo aj elektrické podlahové kúrenie, ktoré sme čitateľom predstavili. Písali sme vtedy aj o automatickom pristávaní lietadiel a o bioplastoch z baktérií, ktoré sú predmetom výskumu a vývoja aj v súčasnosti.

Automatické pristávanie

Firma Airbus Industrie je jedným z priekopníkov používania družicového navigačného systému GPS nielen na traťovú navigáciu, ale aj na presné navedenie lietadla na pristávaciu dráhu. Štvormotorový firemný Airbus A340 bol prvým lietadlom, ktoré vykonalo automatické pristátie pomocou systému GPS na južnej pologuli, konkrétne na ostrove Maurícius a v Južnej Afrike. Bežný navigačný systém GPS však dokáže viesť lietadlo po trati s presnosťou len 100 metrov, čo, pochopiteľne, na automatické pristávanie nepostačuje. Zvýšenie presnosti až na dva metre umožnila malá pozemná stanica, ktorej poloha je presne známa. Takýto systém sa nazýva DGPS (Differential Global Positioning System) a jeho presnosť postačuje na automatické navedenie lietadla na pristávaciu dráhu. Už v roku 1995 teda firemný Airbus A340 niekoľkokrát úspešne pristál v automatickom režime. Napriek tomu lietadlá na pravidelných leteckých linkách bez pilotov nelietajú. Čas pre automatické lety s pasažiermi pri súčasnom stave techniky zrejme ešte nenastal. Systém DGPS sa úspešne uplatňuje v iných odvetviach vyžadujúcich presnejšie merania v systéme GPS.

Bioplasty z baktérií

Na vysokej škole technickej v Zürichu dostávajú baktérie denne porciu rastlinných mastných kyselín, napríklad kyseliny linolovej. Vo svojom organizme ich potom premieňajú na biologické plasty – polyhydroxyalkanoáty (PHA). Podľa zloženia potravy môžu produkovať rôzne takéto elastické materiály. Oproti krehkým a veľmi tvrdým bioplastom, napríklad na fľaše na šampóny (aj tie sú produktom baktérií a uviedli ich už na trh), sú látky získavané v Zürichu flexibilné ako kaučuk. Podľa profesora Bernarda Witholta zo spomínanej vysokej školy by mohli nájsť uplatnenie napríklad v chirurgii na výrobu rôznych implantátov, ale aj ako veľmi pevné obaly, ktoré by sa dali po použití kompostovať. Bakteriálna syntéza PHA polymérov sa za posledné roky výrazne posunula po technickej stránke dopredu. Napriek tomu, že tieto polyméry sú ešte pomerne drahé a na trhu nie veľmi rozšírené, majú vysoký potenciál v oblasti výroby ekologických plastov. Sú jedny z mála plastov z plne obnoviteľných zdrojov surovín a zároveň sú ľahko rozložiteľné v prírode. Zaujímavý je posun v surovinovej základni. Aktuálne existujú kmene baktérií, ktoré dokážu tieto polyméry produkovať z odpadových surovín, ako je napríklad melasa, alebo čo je ešte zaujímavejšie, opotrebovaný kuchynský olej. Tieto biotechnológie sa v súčasnosti zavádzajú do priemyselnej praxe. Riešia súčasne dva ekologické problémy – likvidáciu nebezpečného odpadu a produkciu ekologických biorozložiteľných plastov. PHA sú základom aj moderných ekologických plastov vyvinutých na Slovensku pod názvom nonoilen v rámci spolupráce medzi vedcami z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave a podnikateľským subjektom.

R