Hory neponúkajú iba výstupy na vrcholy a radovánky v luxusných zariadeniach pod nimi. Existuje aj tradícia putovania krajinou so zastávkami na významných bodoch.
Diaľková turistika bez možnosti bezpečne prespať v horách by však bola komplikovaná a pre mnohých nemožná. Turistické úkryty, útulne či prístrešky v horách sú preto nielen spríjemnením cesty, ale aj nevyhnutnosťou.
Úkryty v horách
Hoci horské masívy tvorili v histórii prekážky medzi ľudskými sídlami, ľudia boli vždy v horách nejakým spôsobom prítomní a prekračovali ich. Neboli to iba výnimočné prípady, ako keď kartáginský vojvodca Hannibal v roku 218 pred n. l. prepochodoval s vojskom cez Pyreneje a Alpy až k bránam Ríma. Veď cez horské priesmyky viedli aj diaľkové cesty samotných Rimanov, ktoré spájali centrum ríše s okrajovými provinciami.
Ľudia oddávna na horských lúkach a planinách aj celkom mierumilovne pásli ovce, kozy či kravy alebo v lesoch ťažili drevo. Občas cez priesmyky pašovali tovar a zvieratá (napríklad kone v Karpatoch). V stredoveku existovali aj tradície mníchov či pustovníkov, ktorí odchádzali do hôr uchýliť sa na čas do vznešenej samoty. Všetci títo ľudia si v horách budovali úkryty. Súčasné útulne pre turistov majú teda svojich predchodcov v drevených chatrčiach a kamenných prístreškoch. Tie slúžievali ľuďom, pre ktorých sa hory stávali prechodným miestom pobytu.
Neveľké nároky
Koncom 19. a začiatkom 20. storočia začali prví organizovaní turisti v Európe a Severnej Amerike budovať na horských cestách útulky. Švajčiarsky alpský klub začal stavať chaty v roku 1863 a v USA prvú chatu postavil spolok Appalachian Mountain Club v New Hampshire v roku 1889. Bývalé pastierske koliby či chatky drevorubačov slúžili nielen ako vzory, ale často sa priamo menili na turistické prístrešky.
Nebolo to ťažké, keďže nároky na vybavenie úkrytu nie sú veľké. Ak to nemá byť len tradičný altánok, v ktorom si síce môžu oddýchnuť výletníci, no ktorý okrem striešky neposkytuje nijakú ochranu, útulňa pre horských turistov potrebuje aspoň tri steny, strechu a dlážku. Všetko ostatné závisí buď od nadmorskej výšky a terénu, alebo je to nadštandard. Niekedy sú k dispozícii jednoduché lôžka – prične, takmer vždy však chatky majú aspoň plochý priestor vyhradený na spanie. Najjednoduchšie útulne nemusia mať ani dvere, zatiaľ čo celoročné prístrešky bývajú vybavené dekami, pieckou na kúrenie či varenie a niekedy aj zásobou jedla. O údržbu chatiek sa spravidla starajú spolky, ktoré ich zriadili.
Na turistických trasách v Európe sú v súčasnosti stovky útulní. Nájsť ich možno v najnižších polohách lesa, ale aj v nadmorskej výške 4 003 m, ako je Solvayova chata v skale na hrebeni Matterhornu, do ktorej sa dostanú len tí najzdatnejší. Chatu v roku 1917 postavili na podnet Švajčiarskeho alpského klubu tak, že materiál privážali pomocou lana z Hörnliho chaty položenej nižšie o 700 metrov. Ponúka 10 lôžok a je vybavená telefónom.
R
