Keď pípla nová správa, bol som práve na konferencii Strings, ktorej sa zúčastňovali velikáni teoretickej fyziky ako Edward Witten, Leonard Susskind, Juan Maldacena či John Preskill. Cez prestávku som si správu prečítal a obočie mi vystrelilo hore. Vraj sa podarilo objaviť supravodič pri izbovej teplote. Takýto objav by vyvolal revolúciu v technologickom priemysle minimálne porovnateľnú s tou parnou.
Pozrel som sa okolo seba, bol som zvedavý, či vznikne v miestnosti ruch a vedci začnú objav vášnivo rozoberať. Nestalo sa však nič. K téme sme sa dostali až počas večere, ich postoj bol však extrémne opatrný. Veľké tvrdenia si vyžadujú veľké dôkazy. Zatiaľ sme mali iba letmý a podozrivý náznak. Vraj si musíme počkať na viac informácií, údajov a meraní. Mali pravdu.
Supravodič nefunguje, …
Prvé správy o materiáli LK-99 vyzerali nádejne. Išlo o prekvapivé merania prudkej zmeny vodivosti či video levitujúceho materiálu. Supravodič pri izbovej teplote by nám umožnil využívať elektrinu bez strát, ukladať ju večne bez obmedzení a vytvárať vznášajúce sa objekty. Takéto vlastnosti dosahujú niektoré materiály pri schladení na desiatky až stovky stupňov Celzia pod nulou, čím sú ich praktické využitia značne obmedzené. Supravodič pri izbovej teplote je svätý grál fyziky (pozri Quark 12/2023).
Niekoľko dní po prvom ozname nastal výrazný ruch. Postupne o objave písali rôzne svetové médiá a správy presiakali k širokej verejnosti. Zatiaľ čo sa ľudia dozvedali, čo je supravodivosť a na čo je dobrá, v laboratóriách po celom svete prebiehali testy. Rôzne skupiny chceli veľký objav potvrdiť alebo – ako asi tušili – vyvrátiť. Ukázalo sa, že správna bola druhá možnosť, zázračné vlastnosti LK-99 sa nepotvrdili.
Jedna výskumná skupina vysvetlila, prečo dopadli merania vodivosti tak, ako bolo pôvodne nahlásené, iná skupina spravila teoretické simulácie, ktoré nahlásené vlastnosti spochybnili, niekto ďalší zasa vysvetlil chybu v interpretácii magnetickej levitácie. Prvotnú správu rozobrali na jednotlivé dieliky a kúsok po kúsku ju vysvetlili a vyvrátili.
… veda áno
Supravodič pri izbovej teplote sa tak nepodarilo nájsť, no ukázalo sa, že veda funguje tak, ako má. Asi každý z vedcov a vedkýň, ktorí na tomto výskume pracovali, si prial, aby bol objav skutočný. Pre blahobyt ľudstva a kvalitu našich životov by to bol veľký skok vpred. No chcieť nestačí, aspoň vo vede nie. Základom vedy je vedieť povýšiť objektívne fakty nad priania.
Veda nie je vedou iba preto, že nám umožňuje hromadiť vedomosti a poznanie a robiť veľké objavy. Význam vedy spočíva aj v tom, že dokáže objasniť objav-neobjav. Vie odhaliť, že interpretácia údajov nie je konzistentná a že sa na skúmaný systém zrejme nepozeráme správne. Vie si priznať omyl, stlmiť predčasné nadšenie a pozrieť sa na problém inak.
Pre mňa osobne tak bol jeden z najväčších príbehov vedy v roku 2023 tento neobjav, o ktorom je reč. Práve ten krásne ukázal, ako naozaj a poriadne funguje nástroj, ktorý nás dostal tam, kde sme v súčasnosti – veda.
Samuel Kováčik
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky
Univerzita Komenského v Bratislave
Viac podobných článkov nájdete na stránke vedator.space.
