Radi objavujeme niečo nové! Taký je opis vedeckej práce, ktorý občas zaznie. Niečo podobné mi minule v diskusii povedal aj Norbert Werner. Potom spresnil svoju odpoveď, keď som sa spýtal, prečo skúma práve vesmír – však niečo nové sa dozviem, aj keď otvorím na náhodnej strane telefónny zoznam. Najkrajšiu časť svojej odpovede mi doplnil až po skončení diskusie: Cez vesmír sa človek dotýka nekonečna.
Vedci často hovoria, že chcú objaviť niečo nové, no väčšina nových vecí nie je zaujímavá. Keď si zostavíte náhodný matematický príklad, jeho riešenie nikoho nebude zaujímať. Rovnako nikoho netrápi, koľko je zrniek piesku v nejakom vedre na záhrade alebo koľko nanometrov má cesta medzi Piešťanmi a Bratislavou.
Mnohé informácie nie sú ani trochu zaujímavé, no niektoré Nobelove ceny boli udelené, s trochou zveličenia, za zmeranie jedného jediného čísla. Prečo sú niektoré bity informácie banálne a iné hodné pozornosti? Ako ľudia aj ľudstvo si budujeme mentálne modely sveta. Keď sa dozvieme niečo nové, v ideálnom prípade to zapracujeme do svojho modelu a vďaka nemu následne robíme o svete lepšie predpovede. Pri tomto pohľade je jasné, prečo sú niektoré informácie cennejšie ako iné – dokážu väčšmi spresniť náš pohľad na svet. Napríklad počtom znakov dve takmer ekvivalentné vety: Tvoj nový kolega je veľmi známy kleptoman a V Snine sa v noci narodilo asi šesť mačiek majú na náš vnútorný model sveta – a následné správanie – zásadne odlišný vplyv (aspoň si myslím).
Vedci sa teda netešia do práce preto, že sa chcú dozvedieť iba niečo nové, ale niečo, čo je nové a zároveň to výrazne môže zmeniť náš pohľad na svet. Vedci sú lovci hodnotných bitov informácií. Z toho, mimochodom, vyplýva, že veľká časť mentálnej práce vedcov nie je len robenie pokusov a vyhodnocovanie výsledkov, ale aj premýšľanie nad tým, kde sa koncentrované informácie nachádzajú. Kam natočiť teleskop tak, aby nás mohol naučiť čo najviac? Čo vložiť pod mikroskop? S akými parametrami odštartovať simuláciu? Aké máme k dispozícii hypotézy a ako ich od seba rozlíšiť?
Spoznávať sa toho dá nekonečne veľa, a tak treba vedieť, kde vlastne hľadať.
Samuel Kováčik
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky
Univerzita Komenského v Bratislave
Viac podobných článkov nájdete na stránke vedator.space.
