Ideálny prázdninový august, to je v našich predstavách belasá letná obloha, po ktorej sa premávajú oblaky najrôznejších veľkostí a tvarov. Obloha však môže mať aj odtiene rôznych iných farieb, ktoré majú vždy svoje vlastné vysvetlenie. Ani tvary a veľkosti oblakov nie sú náhodné a väčšinou napovedajú, aké počasie možno očakávať.
August býva podľa štatistík najstabilnejším letným mesiacom. Keď počas mesiaca dominuje tlaková výš, zmeny počasia prichádzajú s menšou frekvenciou. Neznamená to však, že sa nič nedeje. Na oblohe sa neustále niečo mení, už len vďaka oblakom. Tie vznikajú, keď sa vodná para kondenzuje v atmosfére vo výške niekoľkých desiatok až stoviek metrov, či dokonca kilometrov, v dôsledku vyparovania vody z povrchu Zeme a jej unášania stúpajúcimi prúdmi teplého vzduchu.
Vlastnosti…
Oblačnosť v meteorológii znamená stupeň pokrytia oblohy oblakmi. Je dôležitým meteorologickým prvkom, ktorý má v konečnom dôsledku veľký význam pre teplotu Zeme. Klasifikácia oblačnosti v meteorológii teda pomerne presne zohľadňuje, akú veľkú časť plochy oblohy oblaky pokrývajú.
Keď meteorológovia hovoria, že je jasno, znamená to, že obloha je bez oblakov. Pri skoro jasno pokrývajú oblaky 1/8 – 2/8 oblohy. Termín polojasno označuje stav, keď oblaky pokrývajú 3/8 – 4/8 polohy. Polooblačno už naznačuje, že oblaky zakrývajú 5/8 – 6/8 oblohy a oblačno je vtedy, keď oblaky pokrývajú 7/8 oblohy. Keď sa v predpovedi počasia vyskytne výraz zamračené, znamená to, že obloha bude celá pokrytá oblakmi.
Oblaky sa skladajú z vodných kvapiek alebo ľadových a snehových kryštálov v závislosti od ich teploty. Tieto kvapôčky a kryštály sú také malé, že aj slabé prúdy vzduchu ich udržia v atmosfére. Tvar a vzhľad oblačnosti je určený fyzikálnymi podmienkami pri tvorení oblakov. Oblaky sú v neustálom vývoji, preto sa môžeme stretnúť s veľkou rozmanitosťou ich tvarov. Aj napriek tomu je však možné určiť istý obmedzený počet základných skupín, do ktorých môžu byť oblaky približne roztriedené.
… a klasifikácia oblakov
Medzinárodne bola zavedená klasifikácia, ktorá delí oblaky podľa druhu, tvaru a odrody. Podľa tejto klasifikácie sa oblaky delia na 10 základných druhov a pre podrobnejší popis jednotlivých oblakov sa používa názov tvaru a odrody, prípadne zvláštneho označenia podľa pôvodu. Najznámejšie z nich sú kumulus, cirrus a stratus, ako aj ich odrody: stratokumulus, cirrostratus, kumulonimbus atď.
Stratus (výška do 2 km) je šedý oblak bez ostrých obrysov. Od hmly sa líšia iba tým, že v mieste pozorovania nezačína úplne od zeme. Tento oblak je charakteristický pre inverzné počasie. Väčšinou pokrýva celú oblohu.
Stratokumulus (výška od 600 m do 2 km) je kopovitý oblak v nižších vrstvách, nemá však vláknitý tvar. Slabé zrážky z neho vypadávajú iba ojedinele. Často vzniká rozpadom oblaku kumulus.
Text a foto Peter Štefančin
pocasiepodlupou.sk
