Ondatra pižmová sa udomácnila aj v našich vodných tokoch a stala sa ich neoddeliteľnou súčasťou. Tento vodný hlodavec má výborný sluch aj zrak a je vynikajúcim plavcom.
Ondatra pižmová (Ondatra zibethicus) pochádza z regiónu Severnej Ameriky. Do Európy ju doviezli chovatelia kožušinových zvierat a v roku 1905 bolo vysadených asi 20 jedincov na rybníku Stará Huť pri českej obci Dobříš. Už v roku 1913 sa rozšírila po celých Čechách, na Morave, do Poľska, Nemecka a Rakúska a o niekoľko rokov aj na Slovensko.
Môj dom, môj hrad
Ondatra je najaktívnejšia začiatkom jesene. Od septembra a v južných oblastiach až do novembra badať výrazné oživenie vodných plôch: ondatry plávajú, hľadajú potravu aj na brehoch, v lesoch a tvoria si zásoby na zimu. Iné opravujú ubytovacie kôpky alebo zháňajú materiál na stavbu nových hradov či výsteliek brlohov.
S príchodom zimy po zamrznutí vody sa aktivita ondatier znižuje. Z horských potokov, kde voda zamrzne takmer až po dno, sa ondatry pred zimou celkom odsťahujú do nižších polôh, tam, kde je v jazerách dostatočná vrstva nezamrznutej vody a prijateľné množstvo potravy.
Ondatry sa na zimu usádzajú v hrade alebo brlohu, niekedy aj vo väčšom počte a viac rodín pohromade. Dôvodom je, že väčší počet jedincov vytvára vyššiu teplotu, čo zabraňuje premŕzaniu stien celého obydlia. V tomto období sú preto ondatry navzájom veľmi znášanlivé a keď v jednom veľkom brlohu zimujú dve rodiny, každá z nich má svoju vlastnú spálňu aj chodbu.
Brlohy pod vodou
Ondatry si budujú brlohy v brehoch potokov, riek a jazier alebo v mŕtvych ramenách, cez ktoré preteká aspoň malé množstvo vody, aby sa okysličovala. Brloh v brehu je postavený tak, aby bol vchod zhora zakrytý hustou pobrežnou vegetáciou. V Podunajskej nížine medzi obcami Zemianska Olča, Čalovec a Kameničná je sieť potokov a kanálov, v ktorých sa výška hladiny vody mení podľa ročného obdobia. Tam majú ondatry vybudované diery do svojich brlohov na dne alebo pod brehom tak, že aj pri najnižšom stupni hladiny sú vchody situované pod ňou. Otvor do brloha býva v plytkých vodách často aj na dne potoka. Keby bol vchod nad hladinou, tak aj napriek krytiu vegetáciou ho poľahky navštívi líška, tchor či iný predátor, ktorými sa polia v tomto úrodnom kraji len tak hmýria. Každá rodina ondatier, ktorá žije v jednom veľkom rozvetvenom brlohu v brehoch, si buduje tri až osem vchodov.
Zaujímavé je správanie ondatier, ktoré si budujú brlohy na obvodových kanáloch, napríklad aj v okolí vodného diela Gabčíkovo, kde sa výška vodnej hladiny reguluje a je zvyčajne stála. V tejto oblasti žijú ondatry spoločne s bobrami. Ondatry majú v tejto lokalite otvory do brlohov len asi 20 až 30 cm pod hladinou.
Obývací priestor
Táto časť brloha sa nachádza vždy v brehu a zvyčajne tak, že všetky priestory – chodby, komory, spálne a hniezda pre mláďatá sú 5 až 30 cm nad hladinou a 30 až 60 cm pod povrchom. V strmých, vysokých brehoch sa obývacie priestory dvíhajú až do výšky jedného metra nad hladinu. Je to hlavne na riekach, na ktorých bývajú zjari často záplavy. Chodby v brlohu môžu mať dĺžku až desať metrov a nachádzajú sa v nich dve až päť rozšírených miestností, podľa počtu jedincov rodiny.
Rozpätie chodieb a obytných priestorov sa rozlišuje aj podľa toho, či má brloh funkciu na odchov mláďat alebo len ako jednoduché obydlie. V brlohu vždy býva aj priestor pre zásoby potravín. Pri väčšej rodine sú v brlohu vytvorené až dve zásobárne potravy. Vtedy je vchod do jednej komory pod vodou a ten do druhej komory sa nachádza nad vodnou hladinou ukrytý previsom tráv. Chodba vedie cez komoru s potravou do obývacieho priestoru. Druhá komora s potravou je až za obývačkou.
Vetranie
Podľa polohy brloha v brehu býva vetracia chodba buď vodorovná, alebo zvislá. Otvor je vždy dobre zamaskovaný trávou a krovinami. Ondatra si zvislý vetrací otvor často navŕši na brehu rôznym suchým rastlinným materiálom a tak vznikne nebadaná, nezaujímavá kopa rastlinného odpadu. Vodorovný vetrací otvor je umiestnený nad vchodovým otvorom vždy nad hladinou a stúpa pod uhlom asi 45 stupňov nahor. Otvor do brloha, ktorým vchádzajú jeho obyvatelia, má priemer 15 až 25 cm a vetrací otvor asi 10 až 15 cm.
Keď hladina vody na dlhší čas klesne, ondatra upchá odhalené vchody trávou a blatom a buduje nové pod úrovňou hladiny. Naopak, keď voda dlhodobo stúpa, ondatry si prebudujú obývacie priestory vyššie do brehov a ak to výška brehu nedovoľuje, prechodne sa odsťahujú na iné miesta. Tam si vyhrabávajú len provizórne brlohy a po čase sa vracajú do pôvodných.
Pohlavný dimorfizmus
Samec má na chrbte tmavohnedú, niekedy až do čierna sfarbenú srsť a boky trochu svetlejšie. Od samice sa odlišuje výraznými svetlými škvrnami na lícach, ktoré pokračujú cez spodnú časť hlavy a prechádzajú až na bradu a začiatok krku. Samica má svetlejší chrbát a svetlosivé brucho.
Chvost ondatry je čiernosivý, lysý so šupinkami a tvarovaný ako kormidlo: po stranách je stlačený a v priereze dvojstranne zahrotený do ostrých hrán (šošovkovitého tvaru), na konci je mierne zahnutý. Zaujímavé je, že hoci chvost tvorí účinné kormidlo, nemá žiadne svalstvo, ovládajú ho len silné šľachy, ktoré sú upevnené na tŕnistých výbežkoch chvostových stavcov. Holý chvost slúži ondatre aj ako výmenník tepla.
Ondatra má zo zmyslov najlepšie vyvinutý sluch a aj napriek tomu, že má ušnice celkom zakryté v srsti, počuje výborne. Druhý najlepší zmysel je zrak. Je to nezvyčajné, keďže jej oči sú malé a nachádzajú sa vyššie na hlave, aby mohli pri plávaní a ponorení slúžiť na kontrolu toho, čo sa robí na brehu.
Text a foto Ivan Kňaze
