Obytné lapače uhlíka

Svetová pandémia zdanlivo prekrýva iné globálne problémy, lenže tie nezmiznú iba preto, lebo na ne prestaneme myslieť. Klimatická zmena naďalej hrozí tým, že sa nám vymkne z rúk svojou rýchlosťou práve tak, ako hrozila pred príchodom koronavírusu. Snaha o dosiahnutie uhlíkovej neutrality zostáva preto aktuálna. Aj v architektúre.

Vizualizácia návrhu budovy Mandragora, Rescubika

Uhlíková neutralita predpokladá dosiahnutie rovnováhy medzi emisiami uhlíka a ich pohlcovaním z atmosféry. Globálna uhlíková neutralita by znamenala, že ľudstvo dokáže všetky svetové emisie vyvážiť sekvestráciou čiže skladovaním uhlíka. V snahe odvrátiť či aspoň zmierniť dosahy nezvratnej zmeny podnebia sa takmer všetky štáty sveta zaviazali dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. A hoci USA ako celok sa prednedávnom z tohto dohovoru stiahli, mnohé jednotlivé štáty americkej federácie sa záväzku chcú napriek tomu držať a to vrátane niektorých najväčších miest.

Domy viac než autá

Medzi také mestá patrí aj metropola východného pobrežia New York. New York je členom neformálneho združenia veľkých svetových miest CNCA (The Carbon Neutral Cities Alliance, Aliancia uhlíkovo neutrálnych miest), ktoré sa usilujú zraziť svoje emisie skleníkových plynov do polovice tohto storočia v niektorých prípadoch o 80 až 100 % v porovnaní s rokom 2005. Ako docieliť takéto radikálne zníženie? Hoci to môže niekomu pripadať paradoxné, najväčším emitentom skleníkových plynov v mestách (ktoré sú zasa najväčšími emitentmi vôbec) nie je doprava. Tá je až na druhom mieste, hneď po budovách. Podľa minuloročnej správy spomínaného združenia svetových mestských centier približne 30 % všetkých uhlíkových emisií v mestách by bolo možné do roku 2050 odstrániť čisto len energetickým zefektívnením mestských budov. Ďalších 30 % by sa dalo ušetriť prechodom výroby svetla, tepla a vzduchotechniky v budovách z využívania fosílnych palív na elektrinu získavanú z obnoviteľných zdrojov (slnko, vietor). Z údajov CNCA vyplýva, že v samotnom New Yorku sú budovy a výstavba celkovo zodpovedné za 66,6 % emisií skleníkových plynov, zatiaľ čo doprava v tomto veľkomeste vydá sotva za polovicu: iba 29,9 %. Na treťom mieste je odpad s 3,5 %. Keďže od roku 2005 sa New Yorku podarilo okresať emisie o 15 %, je zrejmé, že ak chce mesto dosiahnuť svoj cieľ čiže 80-percentné zníženie emisií do roku 2050, bude musieť zrýchliť. V praxi to znamená rozsiahlu premenu energetiky – mesto získava iba 6,4 % elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov oproti napríklad až 46,5 % energie pochádzajúcej z využitia plynu – súbežne s renovovaním, zatepľovaním a iným zefektívňovaním existujúcich budov. Lenže čo nové budovy?

Vizualizácia Rescubika

Mandragora

Parížske architektonické štúdio Rescubika sa svojím tohtoročným projektom rozhodlo vyjsť v ústrety snahe New Yorku o uhlíkovú neutralitu zároveň so zachovaním imidžu mesta ako pravlasti moderných mrakodrapov. Francúzi navrhujú postaviť 737-metrový mrakodrap, ktorý by nebol iba novou najvyššou budovou v meste, ale aj mamutím zachytávačom uhlíkových emisií z okolitej atmosféry. Na Rooseveltovom ostrove v relatívne tesnom susedstve Manhattanu by sa podľa návrhu týčila viac ako 160-poschodová obytná veža, ktorá sa tvarom inšpirovala v prírode. Celá stavba dostala neformálny názov Mandragora, pretože pripomína koreň rastliny, ktorý svojou podobnosťou ľudskej postave oddávna jatril fantáziu a vyvolával legendy o jej magickej moci. Jemne sínusoidná veža má podľa autorov návrhu symbolizovať vzťah človeka a prírody a niesť tak ekologické posolstvo. Výtvarné odkazy by však samy osebe len sotva znižovali uhlíkové emisie a čistili vzduch nad newyorskými ulicami. Autori návrhu predpokladajú, že celá stavba by bola veľkým zachytávačom uhlíka. Za zachytávače sú vo všeobecnosti pokladané všetky systémy, ktoré pohlcujú viac uhlíka, ako ho vyprodukujú. V súčasnom stavebníctve takýto cieľ v prvom rade predpokladá čo najväčšie využitie stavebných prvkov a materiálov z dreva, ktoré slúži ako prirodzený sklad uhlíka. Hoci detaily plánovanej konštrukcie mrakodrapu ešte nezverejnili, autori vyhlasujú, že drevené prvky budú v rámci stavby budovy využité čo možno najviac.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 12/2020. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

R