Vedcom sa vôbec prvýkrát podarilo načúvať zvukom v najväčších hĺbkach svetových oceánov. Prekvapili sa, keď v hĺbke takmer 11 kilometrov počuli veľké množstvo prirodzených, ale aj ľuďmi spôsobených zvukov.
V hlbočine známej pod názvom Challenger, ktorá je súčasťou Mariánskej priekopy, nachádzajúcej sa blízko Mikronézie, zaznamenával titánom obalený hydrofón zvuky z hĺbky takmer 11 kilometrov po dobu vyše troch týždňov. Množstvo počutých zvukov bolo pre vedecký tím zložený z pracovníkov Národnej oceánskej a atmosférickej administrácie (NOAA), Oregonskej štátnej univerzity a americkej Pobrežnej stráže veľkým prekvapením.
Zvuky veľrýb, zemetrasení, lodí aj tajfúnu
Keď ľudia uvažujú o najhlbších priekopách našich oceánov, zväčša si predstavujú, že tieto lokality sú jedny z najtichších na Zemi. Nová štúdia vedcov však ukázala, že v týchto hlbinách vládne neustály hluk. Zachytili zvuky blízkych aj ďalekých zemetrasení, reč veľrýb či zvuky tajfúnu kategórie 4, ktorý počas zaznamenávania prešiel nad skúmanou hlbočinou. Robert Dziak z NOAA uviedol, že značnú časť hluku vytvárali aj lode – zvuky ich lodných skrutiek sa dali pomerne ľahko identifikovať. Hlbočina Challenger sa nachádza veľmi blízko Guamu, regionálnym centrom lodnej dopravy s Čínou a Filipínami.
Unikátny hydrofón
Projekt financovaný NOAA sa zameral na to, aby zistil, či ľuďmi spôsobený hluk, ktorý za posledné desaťročia neustále rastie, má vplyv aj na najhlbšie dno Tichého oceánu. Načúvanie v hlbočine Challenger však nebolo jednoduché. Tlak vody v tejto hĺbke je enormný. Inžinieri Haru Matsumoto z Oregonskej štátnej univerzity a Chris Meinig z NOAA navrhli hydrofón, ktorý takémuto tlaku odolal. Atmosférický tlak na hladine mora je približne 101 kilopascalov, na dne Mariánskej priekopy vládne tlak s hodnotou viac ako 110 megapascalov. Pred touto štúdiou sa nikto nepokúsil ponoriť hydrofón do hĺbky väčšej než 1,5 kilometra. Kotvisko hydrofónu spúšťali dolu rýchlosťou len päť metrov za sekundu z obavy, aby rýchle zmeny tlaku neporušili keramický obal okolo hydrofónu.
Pád až na dno
V júli roku 2015 spustili z lode Sequoia, patriacej americkej Pobrežnej stráži, hydrofón až na dno hlbočiny Challenger. Spúšťanie prístroja na dno Mariánskej priekopy trvalo viac než šesť hodín. Nahrávky hydrofónu zaplnili jeho hard disk už po približne 23 dňoch, vedci však museli pre technické obmedzenia lode a neustále tajfúny počkať až do novembra, kým mohli hydrofón vytiahnuť. Keď sa na miesto výskumu vrátili, dali kotvisku hydrofónu akustický signál, na základe ktorého sa z morského dna uvoľnilo a jeho plaváky ho postupne vyniesli na morskú hladinu. Finančné nároky na hlbokomorské merania boli podobné tým, aké sú aj na vysielanie sond na okraj Slnečnej sústavy.
Analýza hlbokomorských zvukov
Počas posledných mesiacov analyzoval Dziak a jeho tím zaznamenané zvuky a snažili sa odlíšiť prirodzené zvuky od zvukov lodí či iných ľudských výtvorov. V záznamoch sa nachádzali aj zvuky hlučného zemetrasenia s veľkosťou magnitúda 5, ktoré malo epicentrum v blízkej oceánskej kôre, v hĺbke približne 10 kilometrov. Hydrofón bol v hĺbke 11 kilometrov, takže sa nachádzal pod zemetrasením, čo je skutočne ojedinelý úkaz. Aj zvuk tajfúnu bol silný a trval niekoľko dní. Prístroj určil tiež prekvapujúco veľa hluku z hladiny (vlny, vietor). Na rok 2017 sa plánuje ďalšia dlhšia misia do hlbočiny Challenger, pri ktorej sa okrem hydrofónu ponorí aj hlbokomorská kamera.
Ján Klučár
Foto NOAA
