Vedci objavili možnú dávnu pláž na Marse. Severné nížiny Marsu ležia nižšie ako zvyšok planéty, čo viedlo k hypotéze, že sa tam kedysi nachádzal oceán. V roku 2021 čínsky rover Zhurong skutočne objavil v hĺbke 10 až 35 metrov pod povrchom svah pripomínajúci pozemskú pláž, tvorený sedimentmi veľkosti kamienkov až piesku. Ak ide naozaj o dávne pobrežie, mohlo by to pomôcť pochopiť potenciál planéty hostiť život. Rozhranie medzi vodou, horninami a vzduchom je príjemným prostredím pre existenciu života, popisuje planetárny vedec Michael Manga z Kalifornskej univerzity v Berkeley. Niektoré z prvých foriem života na Zemi vznikli v takýchto prostrediach, v plytkej vode pozdĺž pobrežia.
Vedci sa dlho domnievali, že Mars získal svoju červenú farbu vďaka hematitu, forme oxidu železa, ktorá neobsahuje vodu, a preto musela vzniknúť, až keď planéta stratila kvapalnú povrchovú vodu. Hematit však odráža svetlo inak ako marťanský prach. Meraním vlnových dĺžok svetla, ktoré absorbujú a odrážajú rôzne minerály, vedci zistili, že farbe marťanského povrchu zodpovedá zmes ferihydritu a vulkanickej horniny čadiča. Ferihydrit je forma oxidu železa, ktorá obsahuje vodu. Potreboval by preto chladné a vlhké podmienky na to, aby sa vytvoril, čo je ďalší argument v prospech dávneho marťanského oceánu.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
