Živočíchy sa pokrývajú rôznymi nevábnymi tekutinami, aby sa ochladili. Ľudia sa potia, klokany pľujú a niektoré vtáky na seba močia, aby prežili horúce dni. Ježury sa ochladzujú vyfukovaním bublín z nosných hlienov. Bublinky praskajú a udržiavajú nosy ostnatých hmyzožravcov vlhké. Pri odparovaní vlhkosť odvádza teplo z krvou naplnenej dutiny v nose ježury, čím ochladzuje jej krv.
Ježury krátkonosé (Tachyglossus aculeatus) pripomínajú ježe, ale sú to kloakovce – cicavce kladúce vajcia, jedinečné pre Austráliu a Novú Guineu. Kloakovce sa evolučne rozišli s ostatnými cicavcami pred 250 až 160 miliónmi rokov, keď sa rozpadol superkontinent Pangea. Teploty nad 35 °C by mali ježury zabíjať, tie však žijú všade od tropických dažďových lesov cez púšte až po zasnežené vrcholy, a tak vedci riešia fyziologickú záhadu.
Cicavce odparujú vodu, aby sa ochladili, keď teplota prostredia stúpne nad ich telesnú teplotu. Mnohé to robia olizovaním sa, potením alebo dýchaním. Predpokladá sa, že ježury to nedokážu, hovorí Christine Cooperová z Curtinovej univerzity v austrálskom Perthe. Environmentálni fyziológovia Ch. Cooperová a Philip Withers zistili, že špičky nosov ježúr sa udržiavajú chladné, pretože sa z nich odparuje vlhkosť z hlienových bublín. Teplo by mohli strácať aj cez bruchá a nohy, zatiaľ čo ich ostne by mohli pôsobiť ako izolátor.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
