Od odhaľovania k odhaľovaniu

Väčšina z nás sa chystá stráviť letné dni voľna pri vode. Neodmysliteľnou súčasťou základnej dovolenkovej výbavy sú plavky. Ich história je dlhá a sprevádzajú ju poriadne bizarnosti.

Rímske ženy hrajúce sa pri športe (detail), wikipédia/Kenton Greening

Aj keď sa to nezdá, ale skutočný vynálezca dvojdielnych dámskych plaviek nie je francúzsky návrhár Louis Réard. Ten v roku 1946 predstavil najmenšie plavky sveta, ktoré pomenoval podľa atolu Bikini v nádeji, že vyvolajú rovnaký šok ako štyri dni pred prehliadkou testovaná atómová bomba na atole v Tichom oceáne. No predchodkyne bikín sa objavili už v antike. Prvé zmienky o dvojdielnych dámskych kúpacích odevoch pochádzajú zo starovekého Grécka, kde sa využívali predovšetkým na atletické účely. O roztopašnom duchu antického Ríma svedčí zachovaná mozaika zo začiatku 4. storočia Rímske ženy hrajúce sa pri športe z Villa Romana del Casale na Sicílii. Nie je bez zaujímavosti, že ženy a muži sa vtedy kúpali oddelene. Nastupujúci stredovek pristrihol krídla antickej roztopašnosti a verejné kúpanie sa vytratilo. Záznamy o kúpacích úboroch sa objavujú až v 17. storočí, keď sa ľudia začali kúpať v minerálnych prameňoch kvôli ich priaznivým účinkom na zdravie. Muži nosili dlhé nohavice, ženské plavky z nepoddajného žltého plátna, aby po namočení nič nepresvitalo, zakrývali celé telo okrem hlavy. Úbor pozostával z voľnej halenky a dlhých nohavíc a aby sa odev ponoril a aj pod hladinou všetko zakryl, na lemoch boli ešte závažia. Podľa vtedajšej módnej aktivistky Amelie Bloomerovej, ktorá presadzovala štýl dlhých voľných nohavíc v kombinácii s tunikou, vzniklo pre tento typ plaviek pomenovanie bloomers čiže bombarďáky. Ako pribúdali roky, ubúdala látka. Skracovala sa dĺžka rukávov aj nohavíc, až vzniklo kúpacie oblečenie, ktoré bolo typické pre ženy 19. storočia – dvojdielne úbory zložené z dlhšieho županu po kolená, pod ním boli nohavice, ktoré siahali až po členky. V roku 1900 vyvolala pobúrenie austrálska plavkyňa Annette Kellermanová, ktorá si vytvorila vlastné plavky. Skladali sa z obtiahnutého trička a nohavíc. Muži v tom čase nosili ako plavky už iba krátke nohavice a tričko. Roky medzivojnového obdobia 20. storočia sa niesli v znamení oslobodzovania na plážach. Spočiatku sa využívali kratšie verzie viktoriánskych plaviek, ktoré nemali rukávy a nezakrývali lýtka. Po roku 1920 ženy začali nosiť jednodielne plavky bez rukávov odkrývajúce stehná. V 30. rokoch sa dámy na plážach prechádzali v krátkych šortkách, pričom ich vrchný diel odkrýval chrbát spolu s hrudníkom. Muži už mali na sebe iba šortky. A potom prišiel Louis Réard s bikinami…

R

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 07/2019.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.