Sci-fi filmy a seriály sú plné rôznorodých mimozemšťanov od výmyslu sveta. Pravdupovediac, až tak od výmyslu sveta to nie je. Vo väčšine prípadov hrdinov filmu ohrozujú dvojnohé a dvojruké tvory, veľkosťou blízke ľuďom, ktoré majú rovnaké spôsoby vnímania sveta a používajú podobné technológie ako my na Zemi.
Diváci sa vďaka tomu viac vžijú do deja filmu, viac sa boja alebo sa viac vcítia, keďže vidia dostatočne familiárne vyjadrenie mimozemských postáv. Veľký predpoklad reality však je, že tvory, ktoré môžu žiť v diaľavách vesmíru, sú také odlišné, že by sme ich nepovažovali za živé ani pri priamom kontakte.
Detekcia
Jedna z najznámejších metód detekcie potenciálne umelo vytvorených štruktúr pri ďalekých hviezdach je pozorovanie nadmerného zatemnenia hviezdy v nepravidelných intervaloch. Mohlo by to znamenať, že sa v okolí hviezdy nachádza obrovská umelá štruktúra, či už na zachytávanie energie hviezdy, alebo iné účely. Všetky takéto pozorovania sa však nakoniec ukázali ako prirodzene sa vyskytujúce, napríklad išlo o prelet medziplanetárnej hmoty.
Počúvanie rádiových signálov z ďalekého vesmíru je tiež veľmi rozšírené a obľúbené aj vo filmových scenároch. Jediný signál, ktorý bol dlhé roky považovaný za potenciálne mimozemského pôvodu, tzv. Signál Wow!, sa nakoniec ukázal ako vygenerovaný dvomi kométami. Problém s rádiovými signálmi spočíva najmä v tom, že vzhľadom na veľkosť vesmíru a možný rozsah signálov počúvame naozaj krátko a v malom množstve. Navyše komunikácia touto metódou môže byť pre vyspelé civilizácie zastaralá a nepoužívaná.
Špekulatívna biológia
chápadlami a senzormi prostredia
Disciplína zaoberajúca sa hypotetickými scenármi evolúcie sa nazýva špekulatívna biológia.
Pre rozmach spoločnosti v zmysle objavenia výroby zložitejších nástrojov je potrebný prístup k ohňu, resp. možnosť zahrievania materiálu na jeho spracovanie. To je oveľa komplikovanejšie docieliť v hlbinách oceánov, preto rozvoj vyspelejšej formy života možno viac očakávať na súši.
Mimozemský tvor pravdepodobne musí mať ekvivalent hlavy ako centra, kde sa budú sústreďovať a spracovávať signály z rôznych senzorov po celom tele. Podobne ako my máme zrak, čuch, chuť, hmat a sluch, v inom prostredí môžu byť výhodné pre pohyb a prežitie úplne iné senzorové vnemy. Napríklad v prostredí, ktoré by pre nás bolo veľmi hlučné v dôsledku neustálych prírodných dejov, by sa iné bytosti mohli dorozumievať pomocou zvuku na oveľa vyšších frekvenciách a frekvencie daného hluku by nemuseli vnímať. Nám by sa tak ich dorozumievanie javilo ako telepatia.
Veľkosť závislá od gravitácie
Inteligentná bytosť by tiež mala mať istý počet končatín na manipuláciu s okolitým svetom. Flexibilné končatiny, podobne ako my máme prsty, alebo chobotnice majú ohybné chápadlá, umožňujú ešte lepšiu adaptáciu na prostredie. Čím viac rozvinuté možnosti na pohyb a získavanie potravy, tým rýchlejšie a podrobnejšie tvory preskúmajú svoje okolie a evolúcia sa urýchli.
Celková veľkosť bytosti by bola prispôsobená sile gravitácie domovskej planéty. Planéta so slabšou gravitáciou by bytostiam umožnila narásť do veľkých rozmerov a pohybovať sa s ľahkosťou. Napríklad by boli schopné pri akomsi nádychu vytvoriť v tele plyn ľahší, ako je plyn ich prostredia, podobne ako my premieňame kyslík na oxid uhličitý, a tým sa pohybovať nadnášaním. Nemohli by však byť ani príliš veľké, ani malé. Slony na Zemi sú veľké aj na to, aby sa pohybovali rýchlo. Primáty sú u nás práve tej správnej veľkosti pre predpoklad využitia prostredia na prudký rozvoj civilizácií.
Stanislav Griguš
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky
Univerzita Komenského v Bratislave
Vygenerované ilustrácie autor a Stable Diffusion AI
Videá autora nájdete na YouTube kanáli bit.ly/ToAkoPreco.
