Bude Dobšinská ľadová jaskyňa aj v budúcnosti ľadová? Odpoveď na túto otázku hľadá rozsiahly multidisciplinárny výskum slovenských vedcov.
Podľa dosiaľ získaných údajov množstvo ľadovej masy v jaskyni odbúda aj pribúda v závislosti od klimatických podmienok či vplyvov spôsobených návštevníkmi jaskyne.
Ľad starý tisíce rokov
Počiatočné odhady množstva ľadu v jaskyni sa po detailnejšom geodetickom zameraní ukázali prekvapivo presné. S objemom 115- až 120-tisíc m3 ľadu, ktorý bol v roku 1995 modernejšími metódami spresnený na 110-tisíc m3, patrí jaskyňa k najväčším na svete. Charakteristická je takmer statickým vzduchovým prúdením, čím sa ťažší, chladný vzduch stabilne udržiava v celom objeme priestoru. Súčasný ľad má maximálnu hrúbku okolo 25 m, spresnil riaditeľ Ústavu vied o Zemi SAV, v. v. i., Ján Madarás.
Meraním izotopov vodíka a kyslíka v ľade a rádiouhlíkovým datovaním zamrznutých tiel netopierov a ich trusu prišiel kolektív pod vedením Rastislava Milovského z detašovaného pracoviska Ústavu vied o Zemi SAV v Banskej Bystrici v roku 2019 k zásadnému zisteniu: najstarší ľad v jaskyni má asi 2 600 rokov. Jaskyňa je teda otvorenou knihou histórie vývoja prostredia a klímy a prirodzene sa ponúka otázka, do akej miery súčasná zmena klímy ovplyvňuje ľad v nej.
Vplýva aj človek
Prvé georadarové merania hrúbky a charakteristiky ľadu máme z roku 1995. V porovnaní s výsledkami pravidelných meraní od sezóny rokov 2011/2012 nastal v niektorých častiach jaskyne úbytok ľadu o 1 až 2 metre, zatiaľ čo v iných ľadu pribudlo. V čase objavu jaskyne bola zaľadnená aj jej vstupná časť, kde sa teraz ľad nenachádza. Bolo to podmienené úpravou vstupného priestoru aj vtedajším stavom vegetácie. Naopak, súvislá vrstva ľadu s hrúbkou niekoľkých metrov je v súčasnosti prítomná v spodných častiach jaskyne, ktoré v čase jej objavenia zaľadnené neboli, vysvetľuje J. Madarás.
Na zmeny ľadového prostredia jaskyne vplýva aj človek, konkrétne prítomnosť návštevníkov či technická prevádzka jaskyne. Negatívne vplyvy sa však darí zmierňovať prísnym sezónnym návštevným poriadkom, ale aj technickými zmenami osvetlenia a ďalšími prvkami sprístupnenej trasy.
Potrebný monitoring
V jaskyni sa v súčasnosti aplikuje celý súbor geodetických a geofyzikálnych meraní. Ľad sa totiž dynamicky vyvíja, reaguje na sezónne zmeny, pohybuje sa, topí, narastá a sublimuje. Účelom meraní je zistenie hrúbky a objemu ľadového masívu v rôznych častiach jaskyne, zaznamenávanie zmien hrúbky ľadu na rovnakých stanovištiach – dynamiky ľadu, jeho topenia sa alebo pribúdania v rôznych častiach jaskyne. Napríklad v sezóne 2019/2020 v Malej sieni (bližšie k východu z jaskyne) ubudlo 127 m3, ale vo Veľkej sieni pribudlo 84 m3 ľadu, dodáva geológ.
Aj keď sa monitoring ľadu v jaskyni neuskutočňuje veľmi dlho, vedci konštatujú, že jeho stav v jaskyni je zatiaľ stabilný. Dobšinská ľadová jaskyňa má výhodu aj v lokalizácii. Nachádza sa totiž v severnej časti Slovenského raja, ktorý patrí z dlhodobého klimatického hľadiska k najchladnejším lokalitám na Slovensku do nadmorskej výšky 1 000 m. Napriek tomu však môže v dôsledku kratších a miernejších zím so znižujúcim sa počtom veľmi chladných dní, skracovania sérií chladných dní, chudobnejšej snehovej pokrývky, bohatších letných zrážok a aj vplyvom turizmu dôjsť v dlhodobom horizonte s istým oneskorením k zmenám v dosiaľ stabilnom podzemí. Preto je detailný dlhodobý monitoring jaskynného ľadu nesmierne potrebný.
Zaujímavosti o jaskyni
Unikátne miesto objavili Eugen Ruffínyi, András Mega a Gustáv Lang z Dobšinej. Za asistencie ďalších pomocníkov, zväčša baníkov, sa do ľadovej priepasti spustili 15. júna 1870.
Ľadová krása vyrážajúca dych priviedla už rok nato do sprístupnených priestorov prvých turistov. Od roku 1882 osvetľovali priestory plynové Bunsenove horáky a v roku 1887 sa jaskyňa zaradila ako prvá v Európe k niekoľkým elektricky osvetleným jaskyniam na svete. Od roku 2000 je právom súčasťou svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Geneticky je jaskyňa súčasťou tretieho najdlhšieho jaskynného systému na Slovensku, Stratenskej jaskyne, ktorý aktuálne dosahuje 23 809 m. Ľadová jaskyňa s dĺžkou 1 483 m je samostatná, vznikla oddelením po prepadnutí priestorov medzi ňou a Stratenskou jaskyňou. Až vtedy nastali v rozsiahlom priestore podmienky na vznik ľadu. Kedy presne sa to udialo, nie je známe, vedci však odhadujú, že približne pred 70- až 400-tisíc rokmi.
Ján Madarás, Jozef Bódi
Ústav vied o Zemi SAV, v. v. i.
Foto Katarína Pukanská, Ema Nogová
