Za polárnym kruhom môžu teploty klesnúť až na -67 °C a tma môže trvať takmer celý deň. Nová štúdia čínskych, nórskych a dánskych vedcov pod vedením Zeshana Lina zo Severozápadnej polytechnickej univerzity v čínskom meste Si-an odhaľuje, ako sa soby Rangifer tarandus vysporadúvajú s týmito ťažkými podmienkami.
Vedci porovnávali sobie gény s rovnakými génmi iných cicavcov. Sekvenovali genómy sobov a 43 prežúvavcov, ako sú kravy, ovce alebo ťavy. Ukázalo sa, že soby sú v porovnaní s inými cicavcami oveľa efektívnejšie pri využívaní vitamínu D.
Sobie samce, ale aj samice majú parohy, ktoré každoročne zhadzujú. Preto potrebujú veľké množstvo vitamínu D. Ten sa tvorí v koži suchozemských stavovcov pôsobením slnečného žiarenia. Keďže počas polárnej noci slnko celé týždne nevychádza vôbec alebo vystupuje len nízko nad obzor, túto nevýhodu soby prekonávajú dvoma zmenami v génoch syntetizujúcich a spracovávajúcich vitamín D. A výsledok? Soby produkujú a využívajú vitamín D až dvadsaťkrát účinnejšie než iné veľké bylinožravce.
Ďalšie mutácie sobieho genómu zlepšujú využitie a prenos tuku, ako aj vytváranie jeho zásob v telách medveďov bielych a niektorých tučniakov. Toto zistenie môže pomôcť aj lepšie pochopiť hromadenie tuku u ľudí, uviedli vedci vo vedeckom časopise Science.
Zo stránky ScienMag spracovala BP
