Vedci sa obávajú, že vesmírne žiarenie môže astronautov vystaviť riziku rakoviny a iných chorôb, ale aj vytvoriť mutácie v ich DNA, ktoré by sa mohli preniesť na budúce generácie. Nové výsledky však naznačujú, že cestovatelia vo vesmíre by mohli bezpečne plodiť deti. V dosiaľ najdlhšom bioexperimente na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) zostali spermie myší životaschopné aj po takmer šiestich rokoch vo vesmíre. Zdá sa, že vesmírne žiarenie nepoškodilo DNA spermií, ani schopnosť buniek produkovať zdravé mláďatá, uviedli vedci v júnovom čísle časopisu Science Advances.
Na ISS chýbajú mrazničky na dlhodobé skladovanie buniek, a tak tím biológa Teruhika Wakayamu z univerzity Yamanashi v japonskom Kōfu vysušil spermie mrazom, čo umožnilo skladovať ich pri izbovej teplote. Potom poslali spermie 12 myší na vesmírnu stanicu a ostatné spermie tých istých myší ponechali na Zemi. Po návrate spermií ich spojili s myšími vajíčkami a embryá preniesli do samičiek myší. Zo spermií uchovávaných na ISS takmer tri roky sa narodilo asi 240 zdravých mláďat; ďalších 170 sa narodilo zo spermií, ktoré strávili na ISS takmer šesť rokov.
Genetické analýzy neodhalili žiadne rozdiely medzi vesmírnymi mláďatami a myšami narodenými z pozemských spermií. Výsledky však nemusia byť presné, pretože ISS je čiastočne chránená magnetickým poľom Zeme. Vesmírne žiarenie tiež poškodzuje DNA čiastočne tým, že rozbíja molekuly vody v bunkách. Keďže lyofilizované spermie neobsahovali vodu, mohli byť proti žiareniu viac odolné.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
