Jeseň je nielen krásne farebné obdobie, ale aj obdobie respiračných ochorení. Ich sprievodným znakom sú okrem plného nosa, pokašliavania až kašľa aj zvýšená teplota či horúčka.
Hoci zvýšená teplota (nad 37 °C) alebo horúčka (nad 38 °C) je pre mnohých postrachom, mali by sme ich považovať za pozitívum. Pyretos, čo v gréčtine znamená horúčka (od slova pyros čiže oheň) totiž signalizuje, že sa niečo deje v našom organizme. Zvýšenie telesnej teploty je následok aktivity termoregulačného centra v hypotalame. Termoregulačné centrum je akýsi vnútorný termostat, ktorý má väčšina ľudí nastavený na teplotu 36,5 – 37 °C. A práve tento termostat na základe viacerých podnetov zariadi aj zvýšenie telesnej teploty. Až v 90 % prípadov spôsobuje zvýšenie teploty infekcia, najčastejšie bakteriálna alebo vírusová. V prípade infekčného ochorenia sú kľúčovým podnetom pyrogény, ktoré sa tvoria pri aktivácii imunitného systému. Do nášho tela vniknú väčšinou z vonkajšieho prostredia ako súčasť mikroorganizmov spôsobujúcich infekcie. Keď sa tieto telu cudzie látky dostanú do organizmu, vyvolajú imunitnú reakciu. Dochádza k aktivácii bielych krviniek, ktoré začnú vytvárať látky stimulujúce v mozgu tvorbu prostaglandínov, čo je skupina hormónov, ktorá spôsobuje, že sa termoregulačné centrum v mozgu prestaví na vyššiu teplotu. Mechanizmy, ktorými sa zvyšuje telesná teplota, spočívajú jednak v obmedzení výdaja tepla z organizmu, jednak v jeho zvýšenej produkcii, v čom je najúčinnejšia svalová aktivita – pohyb alebo triaška. Zvýšenie telesnej teploty znamená vyššie nároky na energiu a jej spotreba sa zvyšuje rádovo o desiatky percent. Prioritu v dodávke energie získava imunitný systém – dochádza k rýchlemu deleniu špecifických buniek a obrovskému zrýchleniu tvorby protilátok a cytokínov. Cytokíny sú proteíny, ktoré riadia a koordinujú obranu proti pôvodcovi choroby. Jedna časť týchto bielkovín podporuje zápalové procesy a lákajú imunokompetentné bunky, druhá časť brzdí zápalové procesy a stará sa o to, aby po úspešnom zničení pôvodcu ochorenia zápal odznel a aby sa aktivované bunky znovu deaktivovali. Takže – zvýšená teplota či horúčka nie je choroba, ale príznak možného ochorenia, je to odpoveď nášho organizmu na vonkajší podnet, ktorým je najčastejšie infekcia.
R, foto Pixabay
